.jpeg)
Tomu už niet pomoci...
Túto vetu som veľakrát vyslovil sám na adresu niekoho iného, keď som zhodnotil jeho výzor, správanie a jeho aktívne pitie. Netušil som prečo je v takej neutešenej situácii, ale vedel som okamžite a naisto povedať, že je to slaboch, povaľač, má slabú vôľu, neváži si nič a celkovo, je úplne zbytočný a nás slušných ľudí, čo chodíme do práce stojí iba peniaze, že ľudia na liečení sú blázni, čo sa zadarmo rekreujú a aj tak budú ďalej piť. Aká veľká pýcha, predsudky a nedostatok pokory hovorilo za mňa. Ako strašidelne som sa mýlil.
Túto vetu som veľakrát vyslovil sám na adresu niekoho iného, keď som zhodnotil jeho výzor, správanie a jeho aktívne pitie. Netušil som prečo je v takej neutešenej situácii, ale vedel som okamžite a naisto povedať, že je to slaboch, povaľač, má slabú vôľu, neváži si nič a celkovo, je úplne zbytočný a nás slušných ľudí, čo chodíme do práce stojí iba peniaze, že ľudia na liečení sú blázni, čo sa zadarmo rekreujú a aj tak budú ďalej piť. Aká veľká pýcha, predsudky a nedostatok pokory hovorilo za mňa. Ako strašidelne som sa mýlil.
Nikto z nás sa nenarodil s tým, že si chce ísť vypiť, že nemá žiadne ciele, nič ho nezaujíma, iba ak fľaša. Každý sa do toho životného štádia dostal. Každý nejakým spôsobom. O dôvodoch si povieme v inej časti blogu. To, že som v takom štádiu vtedy nebol ani ja, nemuselo a ani neznamenalo, že sa v ňom nemôžem ocitnúť.
Moja závislosť sa vyvinula postupne, rovnako postupne sa menilo aj moje správanie, môj úsudok a moja realita. Pomaly, postupne. Pamätám si obdobie, o ktorom viem jednoznačne povedať, že som nebol závislý a viem presne určiť obdobie kedy som už závislý bol. Kde sa to, ale zlomilo? Ktorý pohárik o tom rozhodol? Existuje na toto odpoveď?
Existuje jeden známy paradox. Je to paradox hromady. Keď odoberiem z hromady piesky jedno jediné zrnko, stále je to hromada, však? A, čo, keď ich odoberiem desať? Čo ak milión? Ktoré zrnko v poradí, keď odoberiem, tak už o zvyšku budem vedieť povedať - teraz to už nie je hromada? Každým pohárikom som zo seba odoberal jedno zrnko, jedno za druhým. Strašne dlho to stála bola hromada. Až dom dospel do štádia, že z hromady ostala kôpka a nakoniec už len pár zrniek. V závislosti sa mení spôsob vnímania reality. Teraz to už nie je hromada. Toto je moment, keď je to jasné. Čo s tým?
Všetky zrnká treba prácne dostať naspäť tak, aby vznikla opäť hromada. Jedno za druhým. A proces sa opakuje, iba s obráteným garde. Abstinujúci alkoholik zbiera zrnká a postupne ich dáva na svoju, pôvodnú stranu, kde voľakedy bola tá dobrá hromada. Kedy už tá hromada bude hromadou? Už si vyliečený? Klasická otázka. Veď už nepiješ pol roka, si v pohode, môžeš si dať. Neexistuje zrnko, o ktorom viem povedať, že, keď ho premiestnim naspäť rozhodne o tom, že už mám znova dobrú hromadu. Život abstinujúceho alkoholika má v skutočnosti už navždy tie hromady dve. Na jednej sú zrnká, ktoré premiestnil, keď pil a pripomínajú mu, koľko práce ho ešte čaká, pripomínajú mu pokoru, bez ktorej sa nedokáže pohnúť. Na druhej hromade sú zrnká, ktoré sa mu podarilo premiestniť, to je každý jeden deň bez alkoholu, to sú všetky krásne veci triezveho života. Život nie je čierno biely a prináša denno-denne najrozličnejšie situácie. Zdravý človek si po ťažkom dni dopraje pohárik alkoholu a premiestni jedno zrnko. Pre alkoholika je, ale akýkoľvek presun jedného zrnka z tej dobrej kopy na tú zlá cesta recidívy. Čo to znamená? Je to jednoduché. Určite si spomenieš kedy si naposledy videl opilca, nedbalo oblečeného, zanedbaného, ako sa niekde opiera, leží, spí alebo niečo horšie. A teraz si predstav svojho známeho, kamaráta alebo kolegu, ktorého považuješ za normálneho fungujúceho človeka, čo má prácu, záväzky, vídavaš ho denne, nič na ňom nie je zvláštne. Nevieš však o tom, že je abstinujúci alkoholik, lebo ti to nepovedal, považuje to zrejme za svoje súkromie a príliš osobnú vec. Tento človek, keď si nedá pozor a zláka ho jedno malé pivo, jeden frťan, dve deci vína alebo kľudne len rumová pralinka, tak sa dopustí fatálnej chyby. Premiestni jedno zrnko na zlú kopu. A toto jedno zrnko, jedno jediné ho delí od toho opilca, čo si si predstavoval pred tým. Znie to neuveriteľne, ja viem, ale je to tak. Toto je závislosť. Jeden pohárik, jedno zrniečko. O tomto to je. To je celý rozdiel medzi opilcom a tvojim známym.
Čas nehrá žiadnu úlohu. Je jedno koľko abstinujúci alkoholik vydržal nepiť, po jednom premiestnenom zrniečku, akoby to obdobie triezvosti ani neexistovalo. Je preč. Toto je skutočná esencia závislosti na alkohole.
Osobne som sa na liečení rozprával so 61 ročným pánom, ktorý bol na liečení, keď mal 32 rokov a úplne abstinoval skoro 30 rokov. Po takej dlhej dobe si doprial na vlastnej oslave prípitok. Jeden. Jedno zrniečko. Vtip je v tom, že on dúfal v to, že sa nič nestane, no, ale stalo sa. Okamžite u neho začali fungovať staré vzorce správania a rozmýšľania spred 30 rokov, okamžite prišla nekontrolovateľná túžba piť. Diabol ožil, čakal len na túto chvíľu a ten veru čakať vie. Stratil nad všetkým kontrolu. Keď mi to tento pán v rokoch rozprával, plakal, ako malý chlapec a ja som plakal s ním. Sedeli sme na lavičke v liečebni a plakali. Jedno zrniečko.
Všetky zrnká treba prácne dostať naspäť tak, aby vznikla opäť hromada. Jedno za druhým. A proces sa opakuje, iba s obráteným garde. Abstinujúci alkoholik zbiera zrnká a postupne ich dáva na svoju, pôvodnú stranu, kde voľakedy bola tá dobrá hromada. Kedy už tá hromada bude hromadou? Už si vyliečený? Klasická otázka. Veď už nepiješ pol roka, si v pohode, môžeš si dať. Neexistuje zrnko, o ktorom viem povedať, že, keď ho premiestnim naspäť rozhodne o tom, že už mám znova dobrú hromadu. Život abstinujúceho alkoholika má v skutočnosti už navždy tie hromady dve. Na jednej sú zrnká, ktoré premiestnil, keď pil a pripomínajú mu, koľko práce ho ešte čaká, pripomínajú mu pokoru, bez ktorej sa nedokáže pohnúť. Na druhej hromade sú zrnká, ktoré sa mu podarilo premiestniť, to je každý jeden deň bez alkoholu, to sú všetky krásne veci triezveho života. Život nie je čierno biely a prináša denno-denne najrozličnejšie situácie. Zdravý človek si po ťažkom dni dopraje pohárik alkoholu a premiestni jedno zrnko. Pre alkoholika je, ale akýkoľvek presun jedného zrnka z tej dobrej kopy na tú zlá cesta recidívy. Čo to znamená? Je to jednoduché. Určite si spomenieš kedy si naposledy videl opilca, nedbalo oblečeného, zanedbaného, ako sa niekde opiera, leží, spí alebo niečo horšie. A teraz si predstav svojho známeho, kamaráta alebo kolegu, ktorého považuješ za normálneho fungujúceho človeka, čo má prácu, záväzky, vídavaš ho denne, nič na ňom nie je zvláštne. Nevieš však o tom, že je abstinujúci alkoholik, lebo ti to nepovedal, považuje to zrejme za svoje súkromie a príliš osobnú vec. Tento človek, keď si nedá pozor a zláka ho jedno malé pivo, jeden frťan, dve deci vína alebo kľudne len rumová pralinka, tak sa dopustí fatálnej chyby. Premiestni jedno zrnko na zlú kopu. A toto jedno zrnko, jedno jediné ho delí od toho opilca, čo si si predstavoval pred tým. Znie to neuveriteľne, ja viem, ale je to tak. Toto je závislosť. Jeden pohárik, jedno zrniečko. O tomto to je. To je celý rozdiel medzi opilcom a tvojim známym.
Čas nehrá žiadnu úlohu. Je jedno koľko abstinujúci alkoholik vydržal nepiť, po jednom premiestnenom zrniečku, akoby to obdobie triezvosti ani neexistovalo. Je preč. Toto je skutočná esencia závislosti na alkohole.
Osobne som sa na liečení rozprával so 61 ročným pánom, ktorý bol na liečení, keď mal 32 rokov a úplne abstinoval skoro 30 rokov. Po takej dlhej dobe si doprial na vlastnej oslave prípitok. Jeden. Jedno zrniečko. Vtip je v tom, že on dúfal v to, že sa nič nestane, no, ale stalo sa. Okamžite u neho začali fungovať staré vzorce správania a rozmýšľania spred 30 rokov, okamžite prišla nekontrolovateľná túžba piť. Diabol ožil, čakal len na túto chvíľu a ten veru čakať vie. Stratil nad všetkým kontrolu. Keď mi to tento pán v rokoch rozprával, plakal, ako malý chlapec a ja som plakal s ním. Sedeli sme na lavičke v liečebni a plakali. Jedno zrniečko.
Dávam si veľký pozor pred tým, ako vyrieknem nad niekým ortieľ, pretože život nie je čierno biely, pretože žijem v pokore, viem, čo je to démon alkohol, čo dokáže spraviť s inak skvelými ľuďmi. Každý kto si dopraje, čo i len pohárik večer po ťažkom dni, presúva zrniečka z jednej kopy na druhú. Nikto na svete ani ten najuznávanejší odborník nevie, ktoré zrniečko rozhoduje o čom, pretože takto funguje paradox o hromade piesku a každý kto má dnes veci pod kontrolou, už zajtra mať nemusí a všetky jeho bohorovné vyhlásenia, odsudzovanie a pýcha zhasnú, ako sviečka vo vetre - pri prvej večierke na psychiatrii.
Dnes piješ, lebo môžeš, ale zajtra už budeš musieť.
Komentáre
Zverejnenie komentára