#7 Rozhovor na oslave - časť 1.

- „Takže oslavuješ, čo?“

- „Áno, oslavujem, dva roky bez teba. Nemyslíš, že zrovna ty si tu ten nepozvaný a absolútny nevhodný hosť? To, že si nebol je dôvodom oslavy a ty si kľudne prídeš – typické.“

- „Ty si naozaj myslíš, že ja som niekam niekedy akože odišiel? Sklamal si ma trochu.“

- „Čo vlastne chceš? Nemám vôbec chuť sa s tebou baviť.“

- „Nejaký si ostrý. Si naveľko, že? Chcem si iba prisadnúť, pozrieť sa, ako žiješ, takto sa správaš k hosťom? Mám pre teba aj darček. A vlastne, čo je toto za oslava? Počúvaš tu nejakú divnú hudbu, na stole nič nevidím, nikto tu nie je, iba telefón ti sem tam zabliká – niekto ti píše.“

- „Dobre, poď a sadni si. Viem, že si neodišiel, to nie je tvoj štýl. Takže je to jedno, zvládnem sa s tebou porozprávať, dúfam.“

- „Smejem sa, takže ono nakoniec na tejto oslave budem jediným hosťom. To si to, teda vypracoval. A vôbec, čo si teraz, akože Buddha? Hráš sa na, čo akože? Rozosmial si ma, pokračuj prosím.“


- „Na nič sa nehrám, snažím sa byť sám sebou, niekým, kým som voľakedy býval a vďaka tebe som úplne zišiel z cesty. Vraciam sa domov, tam, kde to poznám a, kde sa mi to páči.“

- „Romantik? Dalo by sa povedať, teda, že vďaka mne sa máš teraz lepšie? Zaslúžim si potlesk, zatlieskaj mi.“

- „Vďaka tebe som skoro zomrel, prišiel takmer o všetko a cesta naspäť je veľmi ťažká a pomalá. Zas len prekrúcaš, polopravdy dávaš za pravdy, si vlk v ovčom rúchu. Ja som úprimný, aj keď zrovna pred tebou by som mal byť na pozore, že, čo ti poviem, ale rozhodol som, že ťa budem brať ako každého iného, nazvime to bytosť, aj keď viem veľmi dobre kto si.

- „Ach, ty zúfalec, čo ty vieš, kde to žiješ? Vytvoril si si veľmi pofidérny svet, žije v ňom vôbec niekto okrem teba? Si smiešny. Táto izba je tvoj svet? Zvončeky, indické mystérium, tá sitára, sanskritové nápisy v rámčekoch. Kde sú tvoji reálni priatelia?“

- „Zrovna ty mi budeš hovoriť o realite. Ty, čo si ma dokázal presvedčiť, že moje deti sa v noci smejú na záhrade a ja som ich šiel hľadať, hoci boli 300 km odo mňa na chate Ty, čo si mi šepkal do ucha – skonči to. Pouč ma, čo je realita.“

- „Haha...Dovoľ. Keď ty si taký zlatý, nekládol si žiadny odpor...No, ale stvrdol si trochu, musím si dať pozor na siláka.“

- „Nedávaš žiadne odpovede, vieš iba brať a ničiť pod zásterkou úľavy alebo stíšenia bolesti. Niečo dáš a vezmeš si to s tisícnásobným úrokom. A stále ti to funguje. Ale raz aj na teba príde, toto ti nebude prechádzať večne.“

- „Čo mi to tu trepeš, priateľ?“

- „Nie som tvoj priateľ – si zlo, trápenie a smrť v jednej bytosti.“

- „Ale no opatrne – ty si kto – máš nejaký spasiteľský komplex pozerám. Si smiešny. Máš po 40 tie, žiješ s mamou, deti ti odišli, nemáš ani ženu, akurát tak dlhy, v robote si nikto – si nič. Ale prezentuješ sa ako niekto nad vecou, akože - videl si za horizont. Lebo? Lebo si prestal piť? Toto si povieš na staré kolená, že si dosiahol? Prestal si piť? To ti naozaj gratulujem. Musíš byť blázon ak si myslíš, že tomuto niekto rozumie. Nič si nedosiahol, ty začínaš tam, kde teraz 18 ročný chalan, ale ten má na to aspoň právo. Toho už ty nedobehneš, tak sa tu prosím ťa netvár ako nejaký mesiáš, čo niečo pochopil. Si smiešny. Nič si nepochopil.“

- „Necítim sa, ako nič. Dal si mi zabrať, zanechal si jazvy, ale nedostal si ma. Keby som bol nič, už tu nie som.“

- „Ja som ešte neskončil.“

- „Viem, vidím. Sedíš u mňa v izbe. A to je moja zbraň, – že som pochopil, že nie je vyhráte.“

- „Poď, vypijeme si. Si čudný, mác čudné názory, sedíš tu sám. Týmto žiadnu babu neouhúriš.“

- „Fakt si myslíš, že som taký lacný??

- „No dobre, ale povedz mi, keď sa z totálneho klamára stal ten najúprimnejší človek – spomenieš si niekedy? Nemôžeš, predsa zaprieť, že som ti veľakrát pomohol. Si úprimný, nezabúdaj.“

- „Pomohol, ale aká to je pomoc, keď si to všetko zoberieš späť aj s úrokmi?“

- „Takže ty si spokojný so svojim životom?“

- „Nie, nie som, ale prvýkrát po rokoch viem, že som na správnej ceste. Život vnímam ako cestu. Je dôležité byť na tej správnej. Ak to, teda chceš počuť, tak áno, pomohol si mi uvedomiť si, čo má hodnotu. Bolo to na hrane, ale toto presvedčenie mi už nikto nezoberie.“

- „Citlivý chlapec.“

- „Povedz, čo vlastne chceš?“

- „To ty veľmi dobre vieš.“

- „Keď sa tu teraz pred tebou napijem a rozbehne sa celý ten kolotoč, budeš sa ty cítiť dobre?“

- „Presne tak. Ty stále uvažuješ tak, že ja som človek...Ja to mám, predsa inak všetko. To ty nemôžeš pochopiť.“

- „Nespravím to. Nikdy to nespravím.“

- „Zlatý...Teraz si odporuješ. Potom, keď nastane ďalšia z tvojich recidív, prídem a budeme sa spolu smiať dobre? Môžeme si aj zatancovať. Zapálime na dvore všetky tvoje pri blbé denníky, úvahy a špekulácie, urobíme si jeden veľký táborák, zatancujeme si ako Indiáni. Ale...Ty plačeš? A aký si bol tvrdý na začiatku. V tom ohni zhorí všetok páper aj tvoje prízemne sny. Myslíš si, že neviem o čom snívaš? Že si ako rojko každé ráno, že ďakuješ za každý nový deň? Že si myslíš, ako konáš dobro? Toto nebude trvať večne, ja áno. Spamätaj sa. Plačeš tu jak somár. A mám ťa.“

- „Chlast mi nepomôže. Viera v dobro áno. A, keby som sa aj celý čas mýlil, tak to stálo za to, všetky tie pekné chvíle s triezvou hlavou. Ty ma možno dostaneš, ale tie chvíle mi už nikdy nevezmeš, mne ani ľuďom, čo ich so mnou zažili.“

- „Netrep, nevieš o čom hovoríš. Všetko si vezmem a tie spomienky na pekne veci? Nie je nič ľahšie, ako presvedčiť tvoje okolie o tom, že si to všetko len hral, pritom si pil a klamal celý čas, len to znova prasklo, presne tak, ako to bolo aj vtedy. Budú tie chvíle s tebou ľutovať a ty budeš zase celý môj. Netrep mi tu o pekných chvíľach.“

- „Prečo? Funguje to na teba ako cesnak na Drakulu, keď ti hovorím o láske, dobru a srdci? Dobre vedieť.“

- „Stále robíš tú istú chybu – chováš sa akoby som bol človek.“

- „Je mi jedno kto si, si zlý a nechcem mať s tebou nič spoločné.“

- „Máš so mnou spoločné všetko. Ty si to nepochopil? Ja som ty a ty si ja. Iba spolu sme, iba so mnou si. Si fakt naivný somár. Zabiješ mňa a zabiješ akurát tak seba. Si tam, kde si, iba, preto, lebo som to dovolil – kedykoľvek ti všetko zoberiem, tak sa správaj aspoň trochu s úctou k niekomu, ako som ja. Prestáva sa mi to páčiť. Teba zahrabú alebo zhoríš, – ale ja pôjdem ďalej. Prejdú dve generácie, ostaneš len na nejakej fotke a, keď zhnije aj tá, bude to akoby si ani neexistoval. Bol som tu tisícov rokov pred tebou a budem tisíce po tebe. Ja teba nepotrebujem, ty mňa áno.“ Oslavuj kamoško, dlho som ťa nechal osamote, vidím, že som spravil chybu.“

- „Ty si spravil chybu, že si prišiel. Pozval som ťa napriek riziku. S démonom sa bojuje tak, ako David bojoval s Goliášom. Dokázal ho zabiť iba tak, že si ho pripustil k telu, cítil jeho dych na tvári a jediným úderom ho zabil. Na mojej strane je láska, hovor si, čo chceš, lásku nikdy nezabiješ. Ty nikdy. Láska je na mojej strane viac ako, keď si prišiel prvýkrát. Smej sa mi aj z mojich sĺz sa smej, aj z mojej nádeje a snov – použijem tvoje vlastné slová - Jedno je iste, vodka a pomsta – najlepších chutí studená. Príď ešte, po kecáme. Nikdy tvoj nebudem.“

- „ Ešte sa uvidíme chlapec.“