- „ Nemusíš hovoriť o tom, že ešte prídeš, ja som už pochopil, že ty neodchádzaš, prosím, nelúč sa so mnou, je to len ďalší z tvojich úskokov. A vieš čo, rob čo chceš, od istého času veľká časť z teba na mňa nemá vplyv. Z veľkej časti si prehral, pretože som to prežil a...poučil sa. Spoznal som rozdiel medzi tým, čo je reálne a čo nie. Takže v podstate ti ďakujem svojim spôsobom. A vieš čo je najväčšia sranda? Že ja viem, že ty to vieš. Toto je problém. Ale tvoj problém, nie môj. Dnes ráno keď som šiel do roboty, premohol ma beznádejný pocit, vrátili sa staré myšlienky a cítil som sa nesvoj, viem že je to tvoja robota, chápeš? Viem že si to ty a preto nespravím to čo chceš. Ukáž sa mi, chcem s tebou hovoriť, chcem vidieť ako ti zle padne to čo, sám o sebe hovoríš, že si. Kde si? Strojca strachu dostal strach? Očakávam niečo dramatické, tak sa predveď.“
- „ Je zvláštne, že máš v hlave slovo pokora, ale pritom si nafúkaný, no pre aký dôvod?“
- „ Aha, tu si. Nezrodený, neviditeľný, všadeprítomný – ktorú svoju stránku mi ukážeš?“
- „ To nechaj na mňa. Ale prekvapený budeš určite, to viem už teraz. Spravme dohodu. Mám návrh.“
- „Dohodu? S Tebou? Začínaš vyjednávať? Tu mi niečo nesedí, ty najväčší z najväčších.“
- „Tento rozhovor by mal mať nejaké pravidlá. Navrhujem otázku a odpoveď. Jednu ja a jednu ty. Podmienkou bude, že každý z nás bude odpovedať pravdivo. Súhlasil si s rozhovorom so mnou a vyzeráš, že máš guráž, tvrdíš, že vieš kto som a vôbec, chcem si ťa vychutnať proste celého. Prečo by som si mal dať niečo lacné, keď tu mám kaviár so šampanským? Súhlas?“
- „ Skúsime to takto – ja viem, že ty vidíš a vieš viac ako ja, to za prvé. Za druhé, neverím ti, ty nevieš čo je úprimnosť, ty si parazit, tebe nejde o nič iné ako o moc a aj táto akože snaha je len ďalší z pokusov ako zničiť niečo čo začína byť pekné. Tak aby sme si rozumeli, dobre? Napriek tomu, alebo možno práve preto prijímam tvoju výzvu. Kto začne?“
- „Slabší majú prednosť“.
- Starší majú prednosť a to si rozhodne ty. Ničíš tu už tisíce rokov a ľudstvo stále existuje a stále je nás dosť, čo vedia, čo je dôležité. Toto ti nevyšlo. Začni pokojne ty.“
- Smejem sa ti. Dobre teda. Spomínaš si na Martina z liečebne? Toho z východu? Prišiel medzi Vás zúfalcov, zo svojej pozície, ktorú robil v zamestnaní mal chuť Vás poučovať, vzhliadali ste k nemu, brali ste ho ako učiteľa. No čo, už tak rýchlo si zbledol? On, na rozdiel od teba vtedy zmodrel, až sfialovel, keď ste ho ráno museli zvesiť z lustra. Pamätáš sa na jeho oči? Je ti dúfam jasné, čo bolo to posledné, čo v živote videl. Začali sme veľmi z ostra? Chcem tvoju odpoveď. “
- „Pamätám sa, na to sa nedá zabudnúť. Viem, že bojoval a veľmi chcel a bol to veľký šok. Aj tie oči stále vidím. Neviem čo bolo posledné čo videl, nebol som pri ňom. Zomrel sám. Zomrel zbytočne, lebo keby nebol závislý, viedol by prvotriedny život.“ Prečo je to teraz dôležité?“
- „Pretože aj on bol, podobne ako ty teraz, nafúkaný a mal silné reči. Prosil ma ako pes, aby si vedel“.
- „Tvoja existencia je to najodpornejšie, čo vôbec môže existovať. Uvedomuješ si to?“
- „Absolútne, v plnej miere a teší ma to a som na to hrdý.“
- „Keď som bol malý a učil som sa o parazitoch na hodinách biológie, vždy som rozmýšľal nad tým, že aká to je zvláštna stratégia prežitia. Parazit napadne svojho hostiteľa, vyciciava ho, až ten nakoniec zomrie. Nie je to zvláštne, veď potom aj ten parazit príde o svoj zdroj predsa. Taká rakovina, tej ide o čo? Veď s telom skončí aj ona predsa. Aký malo zmysel, že Martin to nezvládol a obesil sa na lustri, keď si ho mohol ešte trápiť desiatky rokov?“
- „Odovzdanosť duše je pre mňa pôžitkom, môžem sa s ňou hrať. Cez ňu vplývať na okolie, ľudí, meniť osudy, robiť rozhodnutia – je to pre mňa forma hry. Vlastniť – to je to, o čo tu ide. Každý sa rád zabáva, spomeň si, ako si sa so mnou zabával celé roky, nie si iný. Vy ľudia – ty ako hovoríš – viete čo je podstatné, smejem sa. Vy ste ma predsa stvorili. Ja sa chcem baviť, akurát, že to, čo je pre mňa zábava, je pre vás utrpenie. Ty to nemusíš chápať, ani nečakám, že sa tak stane. A ani ma to nezaujíma. Chcem sa baviť a vy hlupáci sa mi ponúkate v podstate bez námahy. Aj ty si mal ako dieťa viac ako jednu hračku a keď ťa nejaká prestala baviť, tak si ju dal preč, odhodil a hral sa s inou, je tak? Tak toto je to isté. Hra je zábava, dobrý pocit. Slovo dobrý ja chápem inak ako ty. Tvoja závislosť na mne je pre mňa hra, tvoja smrť je pre mňa vrcholom všetkých pôžitkov. Taký zmysel mala Martinova smrť. Môj zmysel. Veď aj ten parazit o ktorom si hovoril si predsa nájde potom nového hostiteľa. Prišlo ti niekedy ľúto tej tvojej hračky, keď si ju odhodil? Vy ľudia – nevidíte si ďalej od nosa. No, ale takto, ja som na rade. Pýtam sa ťa – myslíš si že si za vodou, ako vy abstinenti radi hovoríte?“
- „Alkoholizmus je predsa na celý život. Nie som za vodou a to slovné spojenie mi pripadá absurdné. Čo to znamená za vodou? Žijem tu a teraz a snažím sa žiť v prítomnosti. Môj deň sa začína s tým, že si poviem – dnes nepijem. Môj deň sa končí s tým že si poviem – dnes som nepil. Mne je predsa jasné, že je to silnejšie ako ja, preto celkom nerozumiem, v čom mi chýba pokora. Neriešim čo bude za rok, dôležitý je tento deň. Zajtra bude dôležitý zajtrajšok, ale tam ešte nie sme. Ty si asi myslíš, že ja mám chuť ťa zničiť. Ja mám chuť a ambíciu ťa eliminovať. Nedovoliť ti prejaviť svoju silu. To ti ublíži viac, ako keby si nikdy neexistoval. Aj pre vraha je väčšie utrpenie, keď prežije celý život v base. Elektrické kreslo je pre neho vykúpením. Pre teba bude najväčším trestom, keď si budeš vedomý svojej sily, ale nebudeš ju vedieť použiť. Toto ti patrí za všetko. Hovoríš, že my sme ťa stvorili, vysvetli mi ako?“
- „Pretože ste hlupáci. Máte všetko čo potrebujete, ale stále si myslíte, že chcete niečo viac. Ja vám to niečo viac ponúkam, akurát ste narazili na zlého obchodníka – moje šťastie. Myslíte si, že používate rozum, ale používate ho ako zvieratká. Buďte teda nimi, plazte sa a žobrite o život. Ty a tebe podobní, anonymní alkoholici, veriaci a podobné kategórie, sú pre mňa vyššou zábavou. Keď mám chuť sa pohrať s inou hračkou, tak mám na výber niečo trochu komplikovanejšie a to ste vy. Je to ako výzva pre teba, keď zabehneš beh a túžiš si dať maratón. Musíš uznať, že aj ty sa viac tešíš z vecí, ktoré si získal väčšou námahou, lebo boli menej dostupné, alebo sú vzácne.“
- „Takže, ty si si istý, že dostaneš koho chceš?“
- „Áno a teba dostanem tiež. Potom príde na rad ten táborák, v ktorom zhoria všetky tvoje sny a aj ty sám a ten náš tanec, neboj sa nič. A nemusíš blednúť, čo sa deje? “
- „Lenže to bude iba ďalšia recidíva a to nie je, alebo nemusí byť definitívne. Ja žijem s tým, že moja recidíva môže prísť kedykoľvek, tak ako prišla aj tá posledná. Robil som všetko tak, ako som chcel a aby som bol v bezpečí, a napriek tomu som si skrátka kúpil fľašu vodky a pred vchodom do obchodu ju celú vypil. Ako to vtedy bolo?“
- „Aj rybička v tvojom akváriu si myslí, že je slobodná a že má veci pod kontrolou. Myslí si to dovtedy, kým to teba prestane baviť a zrazu už chceš korytnačku. Rybičky vyleješ do záchoda a ona si tam kladie otázku – čo som spravila zle? Nič. Proste si sa tak rozhodol. Ja som sa vtedy tiež tak rozhodol a tak to aj bolo, je to jednoduchšie, ako si myslíš“.
- „Lenže ja som potom šiel na liečenie a odvtedy sa dva roky držím a pochopil som veľa vecí, ktoré mi dovtedy jasné neboli. Ja som vďaka tomu získal výhodu a mám pred tebou znova náskok.“
- „Si taký zlatý, čo nevidíš, že sa s tebou iba hrám? Že keď budem naozaj chcieť, tak budeš mať oči Martina a aj farba sa ti zmení, ako jemu? Vyberáš si iba to čo sa ti hodí, nevidíš súvislosti. Si obmedzený časom. Tvojím časom. Prosím ťa pekne, dva roky, to ako naozaj? To je tvoj argument? Dva roky sú pre mňa zlomok sekundy. Nechce sa mi veriť, že si taký naivný hlupák. Čakal som od teba viac.“
- „Pripúšťaš, že aj ja sa môžem hrať s tebou? Čo tá tvoja sila? Čo ak ja som od teba čakal viac? Ja som žil dlho v tom, že alkohol si dať nemôžem lebo je pre mňa zakázaný, a to bola chyba. Teraz už viem, že alkohol jednoducho nechcem. Proste ho nechcem. Nechcem ťa, nestojím o teba.“
- „No dobre, spravíme to takto. Spomínaš si na svoju poslednú noc? Pamätáš sa, čo sa ti snívalo?“
- „Pravdaže, snívalo sa mi, že pijem, tak, ako sa mi to sníva pravidelne a vždy som potom rozhodený, pociťujem abstinenčné príznaky, trasú sa mi ruky, potím sa, som dezorientovaný, mám skrátka absťák, aj keď som v skutočnosti nič nepil – bol to iba sen. Prečo sa ma na to pýtaš?“
- „Pretože ty si vo svojej naivite myslíš, že si už vyskúšal všeličo a zatiaľ ti to aj funguje. A tieto tvoje sny – mimochodom moja skvelá práca – sú predsa dôkazom, že tvoja vlastná hlava, na ktorú sa tak spoliehaš, presvedčí tvoje telo, že si pil a máš tie príznaky, hoci to bol iba sen. Máš ešte nejaké otázky o mojej sile? Mňa nezaujíma čo ty chceš, alebo o čo stojíš. Myslíš si, že Martin sa ráno zobudil s tým, že – dnes sa pôjdem obesiť? Niekedy mám z teba pocit, že máš naozaj vnútornú silu, inokedy si naivný až hrôza. Kedykoľvek ťa dostanem, tak si dávaj pozor, s kým a ako sa rozprávaš.“
- „Existuje možnosť, že by si ma niekedy definitívne opustil a proste ma nechal tak? Úprimne prosím.“
- „Nie.“
- ...
- „ Znova tá precitlivenosť. Jedno slovo ťa takto dostalo. Máš dosť? Samozrejme, že odpoveď je nie, čo si čakal? Ty sa modli ak chceš, nahováraj si čo len chceš, prekrúcaj všetko ako sa ti hodí, ty v hĺbke srdca dobre vieš ako to je, ako sa veci majú, priateľ môj.“
- „Viem, to ale neznamená, že nebudem bojovať do konca svojich dní a že pôjdem s tebou na rande lebo ty chceš.“
- „Veľa šťastia...“
- „ Je zvláštne, že máš v hlave slovo pokora, ale pritom si nafúkaný, no pre aký dôvod?“
- „ Aha, tu si. Nezrodený, neviditeľný, všadeprítomný – ktorú svoju stránku mi ukážeš?“
- „ To nechaj na mňa. Ale prekvapený budeš určite, to viem už teraz. Spravme dohodu. Mám návrh.“
- „Dohodu? S Tebou? Začínaš vyjednávať? Tu mi niečo nesedí, ty najväčší z najväčších.“
- „Tento rozhovor by mal mať nejaké pravidlá. Navrhujem otázku a odpoveď. Jednu ja a jednu ty. Podmienkou bude, že každý z nás bude odpovedať pravdivo. Súhlasil si s rozhovorom so mnou a vyzeráš, že máš guráž, tvrdíš, že vieš kto som a vôbec, chcem si ťa vychutnať proste celého. Prečo by som si mal dať niečo lacné, keď tu mám kaviár so šampanským? Súhlas?“
- „ Skúsime to takto – ja viem, že ty vidíš a vieš viac ako ja, to za prvé. Za druhé, neverím ti, ty nevieš čo je úprimnosť, ty si parazit, tebe nejde o nič iné ako o moc a aj táto akože snaha je len ďalší z pokusov ako zničiť niečo čo začína byť pekné. Tak aby sme si rozumeli, dobre? Napriek tomu, alebo možno práve preto prijímam tvoju výzvu. Kto začne?“
- „Slabší majú prednosť“.
- Starší majú prednosť a to si rozhodne ty. Ničíš tu už tisíce rokov a ľudstvo stále existuje a stále je nás dosť, čo vedia, čo je dôležité. Toto ti nevyšlo. Začni pokojne ty.“
- Smejem sa ti. Dobre teda. Spomínaš si na Martina z liečebne? Toho z východu? Prišiel medzi Vás zúfalcov, zo svojej pozície, ktorú robil v zamestnaní mal chuť Vás poučovať, vzhliadali ste k nemu, brali ste ho ako učiteľa. No čo, už tak rýchlo si zbledol? On, na rozdiel od teba vtedy zmodrel, až sfialovel, keď ste ho ráno museli zvesiť z lustra. Pamätáš sa na jeho oči? Je ti dúfam jasné, čo bolo to posledné, čo v živote videl. Začali sme veľmi z ostra? Chcem tvoju odpoveď. “
- „Pamätám sa, na to sa nedá zabudnúť. Viem, že bojoval a veľmi chcel a bol to veľký šok. Aj tie oči stále vidím. Neviem čo bolo posledné čo videl, nebol som pri ňom. Zomrel sám. Zomrel zbytočne, lebo keby nebol závislý, viedol by prvotriedny život.“ Prečo je to teraz dôležité?“
- „Pretože aj on bol, podobne ako ty teraz, nafúkaný a mal silné reči. Prosil ma ako pes, aby si vedel“.
- „Tvoja existencia je to najodpornejšie, čo vôbec môže existovať. Uvedomuješ si to?“
- „Absolútne, v plnej miere a teší ma to a som na to hrdý.“
- „Keď som bol malý a učil som sa o parazitoch na hodinách biológie, vždy som rozmýšľal nad tým, že aká to je zvláštna stratégia prežitia. Parazit napadne svojho hostiteľa, vyciciava ho, až ten nakoniec zomrie. Nie je to zvláštne, veď potom aj ten parazit príde o svoj zdroj predsa. Taká rakovina, tej ide o čo? Veď s telom skončí aj ona predsa. Aký malo zmysel, že Martin to nezvládol a obesil sa na lustri, keď si ho mohol ešte trápiť desiatky rokov?“
- „Odovzdanosť duše je pre mňa pôžitkom, môžem sa s ňou hrať. Cez ňu vplývať na okolie, ľudí, meniť osudy, robiť rozhodnutia – je to pre mňa forma hry. Vlastniť – to je to, o čo tu ide. Každý sa rád zabáva, spomeň si, ako si sa so mnou zabával celé roky, nie si iný. Vy ľudia – ty ako hovoríš – viete čo je podstatné, smejem sa. Vy ste ma predsa stvorili. Ja sa chcem baviť, akurát, že to, čo je pre mňa zábava, je pre vás utrpenie. Ty to nemusíš chápať, ani nečakám, že sa tak stane. A ani ma to nezaujíma. Chcem sa baviť a vy hlupáci sa mi ponúkate v podstate bez námahy. Aj ty si mal ako dieťa viac ako jednu hračku a keď ťa nejaká prestala baviť, tak si ju dal preč, odhodil a hral sa s inou, je tak? Tak toto je to isté. Hra je zábava, dobrý pocit. Slovo dobrý ja chápem inak ako ty. Tvoja závislosť na mne je pre mňa hra, tvoja smrť je pre mňa vrcholom všetkých pôžitkov. Taký zmysel mala Martinova smrť. Môj zmysel. Veď aj ten parazit o ktorom si hovoril si predsa nájde potom nového hostiteľa. Prišlo ti niekedy ľúto tej tvojej hračky, keď si ju odhodil? Vy ľudia – nevidíte si ďalej od nosa. No, ale takto, ja som na rade. Pýtam sa ťa – myslíš si že si za vodou, ako vy abstinenti radi hovoríte?“
- „Alkoholizmus je predsa na celý život. Nie som za vodou a to slovné spojenie mi pripadá absurdné. Čo to znamená za vodou? Žijem tu a teraz a snažím sa žiť v prítomnosti. Môj deň sa začína s tým, že si poviem – dnes nepijem. Môj deň sa končí s tým že si poviem – dnes som nepil. Mne je predsa jasné, že je to silnejšie ako ja, preto celkom nerozumiem, v čom mi chýba pokora. Neriešim čo bude za rok, dôležitý je tento deň. Zajtra bude dôležitý zajtrajšok, ale tam ešte nie sme. Ty si asi myslíš, že ja mám chuť ťa zničiť. Ja mám chuť a ambíciu ťa eliminovať. Nedovoliť ti prejaviť svoju silu. To ti ublíži viac, ako keby si nikdy neexistoval. Aj pre vraha je väčšie utrpenie, keď prežije celý život v base. Elektrické kreslo je pre neho vykúpením. Pre teba bude najväčším trestom, keď si budeš vedomý svojej sily, ale nebudeš ju vedieť použiť. Toto ti patrí za všetko. Hovoríš, že my sme ťa stvorili, vysvetli mi ako?“
- „Pretože ste hlupáci. Máte všetko čo potrebujete, ale stále si myslíte, že chcete niečo viac. Ja vám to niečo viac ponúkam, akurát ste narazili na zlého obchodníka – moje šťastie. Myslíte si, že používate rozum, ale používate ho ako zvieratká. Buďte teda nimi, plazte sa a žobrite o život. Ty a tebe podobní, anonymní alkoholici, veriaci a podobné kategórie, sú pre mňa vyššou zábavou. Keď mám chuť sa pohrať s inou hračkou, tak mám na výber niečo trochu komplikovanejšie a to ste vy. Je to ako výzva pre teba, keď zabehneš beh a túžiš si dať maratón. Musíš uznať, že aj ty sa viac tešíš z vecí, ktoré si získal väčšou námahou, lebo boli menej dostupné, alebo sú vzácne.“
- „Takže, ty si si istý, že dostaneš koho chceš?“
- „Áno a teba dostanem tiež. Potom príde na rad ten táborák, v ktorom zhoria všetky tvoje sny a aj ty sám a ten náš tanec, neboj sa nič. A nemusíš blednúť, čo sa deje? “
- „Lenže to bude iba ďalšia recidíva a to nie je, alebo nemusí byť definitívne. Ja žijem s tým, že moja recidíva môže prísť kedykoľvek, tak ako prišla aj tá posledná. Robil som všetko tak, ako som chcel a aby som bol v bezpečí, a napriek tomu som si skrátka kúpil fľašu vodky a pred vchodom do obchodu ju celú vypil. Ako to vtedy bolo?“
- „Aj rybička v tvojom akváriu si myslí, že je slobodná a že má veci pod kontrolou. Myslí si to dovtedy, kým to teba prestane baviť a zrazu už chceš korytnačku. Rybičky vyleješ do záchoda a ona si tam kladie otázku – čo som spravila zle? Nič. Proste si sa tak rozhodol. Ja som sa vtedy tiež tak rozhodol a tak to aj bolo, je to jednoduchšie, ako si myslíš“.
- „Lenže ja som potom šiel na liečenie a odvtedy sa dva roky držím a pochopil som veľa vecí, ktoré mi dovtedy jasné neboli. Ja som vďaka tomu získal výhodu a mám pred tebou znova náskok.“
- „Si taký zlatý, čo nevidíš, že sa s tebou iba hrám? Že keď budem naozaj chcieť, tak budeš mať oči Martina a aj farba sa ti zmení, ako jemu? Vyberáš si iba to čo sa ti hodí, nevidíš súvislosti. Si obmedzený časom. Tvojím časom. Prosím ťa pekne, dva roky, to ako naozaj? To je tvoj argument? Dva roky sú pre mňa zlomok sekundy. Nechce sa mi veriť, že si taký naivný hlupák. Čakal som od teba viac.“
- „Pripúšťaš, že aj ja sa môžem hrať s tebou? Čo tá tvoja sila? Čo ak ja som od teba čakal viac? Ja som žil dlho v tom, že alkohol si dať nemôžem lebo je pre mňa zakázaný, a to bola chyba. Teraz už viem, že alkohol jednoducho nechcem. Proste ho nechcem. Nechcem ťa, nestojím o teba.“
- „No dobre, spravíme to takto. Spomínaš si na svoju poslednú noc? Pamätáš sa, čo sa ti snívalo?“
- „Pravdaže, snívalo sa mi, že pijem, tak, ako sa mi to sníva pravidelne a vždy som potom rozhodený, pociťujem abstinenčné príznaky, trasú sa mi ruky, potím sa, som dezorientovaný, mám skrátka absťák, aj keď som v skutočnosti nič nepil – bol to iba sen. Prečo sa ma na to pýtaš?“
- „Pretože ty si vo svojej naivite myslíš, že si už vyskúšal všeličo a zatiaľ ti to aj funguje. A tieto tvoje sny – mimochodom moja skvelá práca – sú predsa dôkazom, že tvoja vlastná hlava, na ktorú sa tak spoliehaš, presvedčí tvoje telo, že si pil a máš tie príznaky, hoci to bol iba sen. Máš ešte nejaké otázky o mojej sile? Mňa nezaujíma čo ty chceš, alebo o čo stojíš. Myslíš si, že Martin sa ráno zobudil s tým, že – dnes sa pôjdem obesiť? Niekedy mám z teba pocit, že máš naozaj vnútornú silu, inokedy si naivný až hrôza. Kedykoľvek ťa dostanem, tak si dávaj pozor, s kým a ako sa rozprávaš.“
- „Existuje možnosť, že by si ma niekedy definitívne opustil a proste ma nechal tak? Úprimne prosím.“
- „Nie.“
- ...
- „ Znova tá precitlivenosť. Jedno slovo ťa takto dostalo. Máš dosť? Samozrejme, že odpoveď je nie, čo si čakal? Ty sa modli ak chceš, nahováraj si čo len chceš, prekrúcaj všetko ako sa ti hodí, ty v hĺbke srdca dobre vieš ako to je, ako sa veci majú, priateľ môj.“
- „Viem, to ale neznamená, že nebudem bojovať do konca svojich dní a že pôjdem s tebou na rande lebo ty chceš.“
- „Veľa šťastia...“
Smrť obchoduje s tichom,
Nevesta bez ženíchov,
Má mramorové veno,
A na ňom tvoje meno...
Nevesta bez ženíchov,
Má mramorové veno,
A na ňom tvoje meno...
Komentáre
Zverejnenie komentára