Dnes ti napíšem niečo o závislosti na alkohole vo všeobecnosti, o alkohole, ako takom a pridám aj nejaké prospešné informácie, ktoré ti možno dajú odpoveď na otázku – som aj ja alkoholik? Pretože ľudia sa pýtajú, sú zvedaví, zaujíma ich, či náhodou aj ich pitie nie je už cez čiaru a myslia si, že dostanú jednoznačnú odpoveď. Moja odpoveď, vychádzajúc z vlastných skúseností je, že každý, slovom každý jeden, kto si vypije sa vystavuje riziku a musím povedať, že úplne zbytočne podstupuje obrovský hazard. Alebo inak povedané, stopercentnú istotu, že sa nestaneš alkoholikom máš proste len vtedy ak si stopercentný abstinent. Všetko ostatné je neisté. Samozrejme, ak piješ desať pív denne s borovičkou, tak si na tom horšie ako keď si dáš dva deci vína raz za týždeň, to je jasné, ale ani v jednom ani v druhom prípade jednoducho nemáš veci vo svojich rukách, akokoľvek chceš, akúkoľvek máš vôľu a svoje nastavenie. Takže na úvod pár všeobecných informácií:
Kurzívou sú písané moje poznámky z liečenia vo Veľkom Záluží, kde som bol na svojom prvom liečení po dobu desať týždňov. Toto je konkrétne z prednášky-Definícia a vývojové štádia závislosti od alkoholu a telesné dôsledky závislosti od alkoholu zo dňa 7.8.2018
Slovo ALKOHOL pochádza z arabského „al-kuhl“, čo v preklade znamená „duch, ktorý pohlcuje telo“. „Al-kuhl“ je zas pôvodný základ pre anglické slovo „ghoul“. V ľudovej kultúre Stredného východu označuje zlého démona, ktorý pojedá ľudské telá, kradne mŕtvoly a unáša deti.
Slová „alembic“ a „alcohol“ sú metaforické názvy pre „vodu života“ alebo „ducha“. „Alembic“ a „alcohol“ zároveň najčastejšie poukazujú na destilovanú tekutinu, ktorá má pôvod v magických pokusoch a experimentoch alchýmie Stredného východu.
Slovo al-kuhl (الكحل) označovalo jemný prášok, púder na čiernenie očí, ktorý sa vyrábal z antimónu. Poznali ho už starí Egypťania a našiel sa v staroegyptských hrobkách. Po dobytí Egypta Arabmi prevzali Arabi od potomkov Egypťanov aj tento prášok, ktorým si arabské ženy čiernili viečka, aby tým zvýraznili oči.
Neskôr, keď Arabi v ôsmom storočí expandovali do Európy na Pyrenejský polostrov (viedol ich známy Táriq bin Zijád – طارق بن زياد), priniesli tento prášok do Európy.
Keďže tento prášok bol veľmi jemný, tak alchymisti, ktorí mali v obľube arabské slová, začali ním pomenovávať všetko jemné, všetko čo bolo ťažké nahmatať. Arabské slovo al-kuhl pošpanielčili na alkuhúl. V 17. storočí začali alchymisti označovať týmto slovom aj paru, ktorá stúpala z vareného vína (vínna esencia) a zaviedli preň latinský výraz alcohol. Týmto výrazom potom začali označovať aj látku, ktorá sa dnes volá etylalkohol.
Alkohol patrí medzi psyhoaktívne látky, teda látky, ktoré v tele spôsobujú prechodné príjemné zmeny v prežívaní a sú schopné vyvolať závislosť. O závislosť od alkoholu sa jedná pokiaľ pitie u človeka prekračuje spoločensky prijateľnú hranicu, poškodzuje jeho zdravie a narúša spoločensko-rodinné vzťahy.
Prechodné príjemné zmeny v prežívaní sú všetky tie príjemné pocity keď si vypiješ, opadne z teba stres, naberieš sebavedomie a celý svet sa ti zdá akosi krajší a jednoduchší. Ono, tá definícia je taká ťažkopádna, pretože, čo je to – spoločensky prijateľná hranica? Pokiaľ žiješ na ubytovni v Hlohovci, tak tam je cez víkend prijateľné bohapusté slopanie od rána do večera, bitky, krik, špina, váľanie sa na chodbe. Tam keď má prísť sanitka, tak musí mať istotu, že niekto naozaj zomiera, pretože na 99 percent ju iba volajú k nejakému opilcovi v kóme, keď sa jeho verní kamoši náhle zľaknú a zrazu nevedia čo robiť keď máš penu okolo úst. Ťažko určiť čo je spoločensky prijateľná forma, pretože veľmi záleží v akom si prostredí. Rovnako to je aj s poškodzovaním zdravia a narušením rodinných vzťahov. Blízky často spozorujú, že sa niečo deje, keď už je závislosť plne rozvinutá, alebo daný problém riešiť nechcú, ale najčastejšie žiaľ nedokážu. Alkoholik musí aspoň minimálne chcieť, aspoň na začiatku, kým sa nedostane z najhoršieho (detox).
Viac ti celkom určite povie nasledovné:
O syndróme závislosti od alkoholu hovoríme pokiaľ sú splnené aspoň tri z nasledujúcich podmienok
1. Neodolateľná túžba piť alkohol
2. Narušená kontrola pitia
3. Po prerušení pitia vzniká odvykací stav – abstinenčné príznaky
4. Na alkohol vzniká tolerancia – na dosiahnutie stavu opitosti sú nutné stále vyššie dávky
5. Človek postupne na úkor alkoholu zanedbáva svoje záujmy a povinnosti
6. Pokračovanie v pití aj napriek jasným dôkazom o jeho škodlivosti
Vraj stačia aby si spĺňal tri z podmienok. Prečítaj si ich ešte raz a prosím, buď k sebe úprimný. Ak oklameš sám seba, nikdy sa z toho nevymotáš. Ja som spĺňal všetky podmienky a stále som si nahováral, že to je v poriadku – také to je to silné človeče. Venuj tomu pozornosť.
Ľudí vieme deliť na najrozličnejšie kategórie od výmyslu sveta a my si ich dnes rozdelíme podľa toho aký majú vzťah k alkoholu
Rozdelenie ľudí podľa vzťahu k alkoholu
1. Abstinenti
2. Konzumenti
3. Škodlivé užívanie alkoholu (pre jeho účinok)
4. Alkoholici – osoby závislé od alkoholu
Vývojové fázy závislosti od alkoholu
Neexistuje jednoznačná odpoveď, či už si, alebo ešte nie si alkoholik, pokiaľ sám seba považuješ iba za konzumenta. Existujú dve situácie, pri ktorých je to jednoznačné. Tá prvá je kedy je možné jednoznačne povedať, že nie si závislý, a to je vtedy ak si úplný abstinent. Potom je druhá situácia, kedy už jednoznačne vieme povedať, že áno, jednoznačne si alkoholik. Ten moment, ktorý o tom ale rozhodne, alebo ak chceš, ten pohárik, ktorý o tom rozhodne totižto NEEXISTUJE! V princípe ide o to, že ak na jedno miesto ukladáš jedno zrniečko piesku za druhým a robíš to dostatočne dlho, tak celkom určite vieš, že na začiatku to ešte nie je hromada piesku a celkom určite príde chvíľa, kedy už budeš vedieť s istotou povedať, áno, už teraz je to hromada. Ale ten moment, ktorý o tom rozhodol neexistuje, ani jedno z tých zrniek nie je to, ktoré rozhodlo. Dialo sa to spojito. Tak je to aj so závislosťou. Prečítaj si článok na túto tému na mojom blogu s názvom – Hromada piesku. Predsa sa ale dajú celkom výstižne opísať a zadefinovať tzv. fázy, alebo štádia, ktoré majú viac menej typický priebeh u každého človeka. Kľúčom je byť k sebe úprimný, inak je to viac menej celé zbytočné.
Tieto štádiá na seba nadväzujú. V prvom a druhom štádiu sa ešte len rozvíja somatopsychická závislosť a človek ešte vie pitie alkoholu kontrolovať. V treťom štádiu stráca kontrolu v pití a získava diagnózu závislosti od alkoholu (F10).
1. Počiatočná fáza
Človek zisťuje, že mu alkohol prináša istú duševnú úľavu, uvoľnenie, ktoré pripisuje okolnostiam, ktoré sa s pitím spájajú a nie samotnému pitiu (príjemná atmosféra v kruhu priateľov, rodiny a pod….). Nikdy sa v tomto štádiu neopíja, ale konzumuje čoraz viac a častejšie, aby sa do dobrej nálady dostal. Začína stúpať tolerancia, ale zisťuje, že po vyprchaní účinkov alkoholu pociťuje isté nepríjemné pocity, ktoré nevie definovať, alebo by im inak nevenoval pozornosť. Sú to pocity opačné, ako v ňom vzbudzuje alkohol – napätie, mrzutosť, úzkosť, dekoncentrácia (antagonistické pocity).
2. Varovná fáza
Alkohol sa stáva v tomto štádiu drogou, ktorú potrebuje, ale ešte vie svoje pitie kontrolovať. Už pije inak, ako ostatní a hanbí sa za to. Pije viac, ako bežná spoločnosť, s ktorou predtým pil. Začína vyhľadávať pijanské partie alebo začína piť sám. Pije nárazovito, na začiatku rýchlo, aby sa dostal do svojej hladiny, aby sa cítil dobre. Na druhej strane, keď je triezvy, už mu je stále horšie. Vzrastajú nepríjemné pocity po vytriezvení, zvyšuje sa napätie, úzkosť atď. Ak je to napríklad pracujúci človek, čaká na koniec pracovnej doby, aby si mohol vypiť. Aj bežný stres považuje za veľký. Ani v tomto štádiu sa neopíja, ak keď už aj tu sa môže stať, že v záťažových okamihoch občas stratí kontrolu a opije sa, aby necítil stres, úzkosť a pod. Stále je kritický ku svojmu pitiu: vie si priznať, že pri svojom pití robí chybu. Ku koncu tohto štádia začína strácať kontrolu nad pitím, pije pravidelne a má neodolateľné nutkanie piť do opitosti. Tu už prichádza prechod do tretieho štádia. Pevná vôľa sa stráca. Človek sa dostáva do stavu, kedy si povie: Dám si ešte jeden a koniec, ale koniec to nemá. Dochádza k strate kontroly a nastáva plná závislosť, čo už má dopad na myslenie človeka, jeho priority, život….
3. Rozhodujúca fáza
V tomto štádiu už dochádza k strate kontroly v pití, človek si nedokáže rozkázať, či v danej situácií začne piť alebo nie. Myslí si, že má slabú vôľu. Zakaždým si sľubuje, že sa už neopije, že bude “vedieť piť” a ovládne to. U človeka sa začína vytvárať RACIONALIZÁCIA PITIA, čiže systém dôvodov a výhovoriek, prečo pije. Je to systém, ktorým sa bráni výčitkám spoločnosti a rodiny a, ktorý je jeho zbraňou. Mení sa jeho myslenie, klesá sebavedomie a sebaúcta, čo ale nechce vidieť. Čím viac sebavedomie a sebaúcta klesá, tým silnejšia racionalizácia sa vytvára. Môže sa vyskytovať velikášstvo (nasľubuje, čo nikdy nesplní) a grandské gestá (darčeky, pozornosti…), ako kompenzácia straty sebaúcty a sebavedomia.
RACIONALIZÁCIA – systém výhovoriek a dôvodov, ktorým začne aj veriť, pretože aspoň sám pred sebou si chce zachovať svoje ego: “Nie ja som zodpovedný za svoje pitie.”
V tomto štádiu sa ešte vie zaťať (pár týždňov alebo mesiacov nepije), ale po čase pitiu znova podľahne. Alkohol spôsobí, že začne sám seba klamať a veriť svojej racionalizácií. V mozgu sa vytvára väzba alkoholika a aj keď ju “zaizoluje”, stále tam zostáva.
V tomto štádiu vznikajú komplikácie, ako agresívne prejavy, či už fyzické alebo slovné. Po vytriezvení prichádzajú nepríjemné pocity a vzniká BLUDNÝ KRUH.
Človek stráca záujmy, záľuby, dochádza k narušeniu medziľudských vzťahov, začína byť k okoliu ľahostajný, naopak k sebe precitlivený, nezriedka nad sebou plače: ”Nikto mi nerozumie”, “Nikto ma nemá rád”. Pred ostatnými alkohol skrýva. Snaží sa skryť svoju závislosť a dopĺňa svoju hladinu tajne.
Na záver tohto štádia sa dostavujú výrazné výčitky svedomia, nesúvislé myslenie, rozpor medzi túžbou piť, a predsa si plniť svoje povinnosti až do štádia, kedy nedokáže fungovať na triezvo, čím prechádza do posledného, štvrtého štádia.
4. Konečná fáza
Príznakmi tohto štádia sú RANNÉ DÚŠKY a PIJANSKÉ ŤAHY. Pijanské ťahy sú spočiatku 2-3 dňové aj s dlhšími pauzami, aj 3-4 týždne, ale aj tak je to konečné štádium. Následne sa prestávky skracujú a pijanské ťahy predlžujú, až na konci pije DENNE. Môže sa opiť aj viac krát za deň. Dochádza k telesným a duševným poškodeniam, dostavujú sa sociálne následky pitia: človek prichádza o rodinu, prácu i o zdravie. Nepríjemné vnútorné pocity sú také silné, že sa charakterizujú, ako abstinenčné: trasenie, potenie, nechutenstvo, nespavosť….
Racionalizácia sa úplne rozpadá, človek nie je schopný vykonávať bez svojej hladiny ani jednoduché
úkony. Musí uznať svoju porážku a ak je toho ešte schopný, požiadať o liečbu.
Pitie nesie so sebou nekonečný rad dôsledkov na organizmus, na psychiku, uvádzam ti tu iba veľmi stručný prehlad, aby si v prípade potreby vedel pohľadať viac informácii.
Telesné dôsledky užívania alkoholu
Fyzická závislosť vyvoláva pri prerušení pitia rozvoj abstinenčných príznakom.
1. Psychické príznaky – poruchy pamäte, depresie
2. Nervové príznaky – trasenie rúk, poruchy reči
3. Vegetatívne príznaky – nespavosť
Pôsobenie alkoholu na jednotlivé orgány
1. Pečeň
- Stukovatenie (steatóza)
- Cirhóza (nevratná – normálne zdravé tkanivo pečene je nahradené väzivom)
- Alkoholická steatitída – steatóza spolu so zápalom pečene
- Rakovina pečene
2. Tráviaci systém
Alkohol priamo poškodzuje sliznicu žalúdka a čreva v jej celom rozsahu
Narušené trávenie, vstrebávanie živín, rozvoj vredov
3. Srdcovocievny systém
Alkohol spôsobuje kolísanie krvného tlaku a priamo poškodzuje srdcový sval
4. Nervový systém
Porušená citlivosť v rukách a nohách, až po stratu hyblivosti
5. Porucha imunity
Zvýšený výskyt ochorení dýchacieho systému
6. Zvýšený výskyt nádorov
Rakovina pankreasu, konečníka, nosohltanu
Pravda je dôležitá (mýty o pití a alkoholizme)
Alkoholizmus je komplexné a vážne ochorenie, ktoré ovplyvňuje človeka na fyzickej, psychickej aj sociálnej úrovni. Napriek tomu, že ide o rozšírený problém, spoločnosť si o ňom často vytvára nesprávne predstavy. Mýty a stereotypy spojené s alkoholizmom môžu nielen skresľovať realitu, ale aj brániť ľuďom v hľadaní pomoci. Často vedú k stigmatizácii závislých a ich rodín, pričom znižujú porozumenie o skutočnej povahe tohto ochorenia. Aby sme lepšie pochopili, čo alkoholizmus skutočne znamená, je dôležité oddeliť fakty od mýtov a venovať sa pravde, ktorá môže viesť k efektívnejšej prevencii a liečbe. Nasledujúci text sa zaoberá najčastejšími mylnými predstavami o alkoholizme a vysvetľuje, prečo nie sú pravdivé.
1. "Alkoholik je človek, ktorý pije každý deň."
• Pravda:
Alkoholizmus neznamená vždy každodenné pitie. Niektorí alkoholici pijú v nárazových epizódach (tzv. binge drinking), pričom medzi epizódami môžu byť dlhé obdobia abstinencie. Závislosť od alkoholu sa prejavuje stratou kontroly nad pitím, nie len jeho frekvenciou.
2. "Keď dokážem prestať piť na pár dní, nie som alkoholik."
• Pravda:
Alkoholik môže byť schopný na krátky čas prestať piť, ale zvyčajne nedokáže dlhodobo kontrolovať svoje pitie. Problémom nie je len samotné pitie, ale aj psychická potreba alkoholu a jeho vplyv na život.
3. "Alkoholik je len ten, kto prišiel o rodinu alebo prácu."
• Pravda:
Alkoholizmus má rôzne formy a nie všetci alkoholici zažívajú okamžité sociálne alebo finančné problémy. Mnohí dokážu navonok fungovať (tzv. funkčný alkoholizmus), ale ich závislosť postupne zhoršuje ich fyzické a duševné zdravie.
4. "Mladí ľudia nemôžu byť alkoholici."
• Pravda:
Alkoholizmus môže postihnúť ľudí v akomkoľvek veku. Mladí ľudia môžu byť závislí od alkoholu, najmä ak začnú piť príliš skoro alebo konzumujú veľké množstvá alkoholu.
5. "Alkoholizmus je len o slabom charaktere."
• Pravda:
Alkoholizmus je chronické ochorenie ovplyvnené genetickými, psychologickými a sociálnymi faktormi. Nie je to otázka vôle, ale zdravotný problém, ktorý si vyžaduje odbornú pomoc.
6. "Len tvrdý alkohol vedie k závislosti."
• Pravda:
Závislosť môže vzniknúť z akéhokoľvek druhu alkoholu, či už ide o pivo, víno alebo destiláty. Záleží na množstve a frekvencii konzumácie, nie na type nápoja.
7. "Ak alkoholik dostane pomoc, nikdy sa nenapraví."
• Pravda:
Alkoholizmus je zvládnuteľný. Hoci cesta k uzdraveniu môže byť náročná, mnohí ľudia dokážu abstinovať a viesť zdravý život s podporou terapie, skupinových stretnutí a odborníkov.
8. "Alkohol je bezpečný, ak ho človek pije len na uvoľnenie."
• Pravda:
Používanie alkoholu na zvládanie stresu alebo emócií môže viesť k psychickej závislosti a k riziku vzniku alkoholizmu. Navyše, pravidelné pitie "na uvoľnenie" zvyšuje toleranciu, čo môže viesť k postupnému zvyšovaniu dávok.
9. "Ženy nemajú problém s alkoholizmom tak, ako muži."
• Pravda:
Hoci muži štatisticky častejšie trpia alkoholizmom, ženy sú voči negatívnym fyziologickým účinkom alkoholu zraniteľnejšie. Okrem toho sa u žien môže závislosť rozvíjať rýchlejšie (tzv. teleskopický efekt).
10. "Liečba je zbytočná, ak alkoholik nemá pevné odhodlanie."
• Pravda:
Odhodlanie je dôležité, ale niekedy je potrebné najprv zmierniť fyzickú závislosť (napr. detoxikáciou) a poskytnúť emocionálnu podporu, aby človek dokázal postupne získať motiváciu. Aj neochotný alkoholik môže postupne prijať potrebu zmeny.
Tieto mýty sú často zdrojom stigmatizácie a môžu brániť ľuďom v tom, aby vyhľadali pomoc. Dôležité je pristupovať k problému alkoholizmu s porozumením a vedou podloženými informáciami.
Často sa stretávam s negatívnou odozvou voči môjmu alkoholizmu. Alkoholik je v spoločnosti synonymom pre povaľača, slabocha odkázaného na iných, niekoho kto patrí na okraj spoločnosti, pred kým treba zavrieť dvere, aby nekazil vzduch. Áno, presne takto to je a treba povedať, ze človek, ktorý je na vrchole svojho pitia veľmi oprávnene toto všetko svojim správaním podporuje. Keď sa niekoho takého pozrieme, ako na chorého človeka, ktorý potrebuje pomoc a sám to nezvládne, možno veci uvidíme inak. Na svojich liečeniach som spoznal skvelých ľudí, vzdelaných, aj jednoduchých, mladých aj starých, ženy aj mužov. Všetkých nás spájala túžba prestať piť a žiť život tak, ako pred tým, pretože každý z nás mal život pred tým v nejakej podobe. Ani jeden z nás sa nenarodil, ako opilec, čo robí len hanbu, hoci v našich hlavách je to presne takto veľakrát. Nesúď, lebo budeš súdený. My všetci čo bojujeme s alkoholom a chceme žiť triezvy život (tak, ako pred tým) pociťujeme veľmi často pohŕdavé pohľady okolia spoza chrbta, naoko úprimný úsmev a zdanlivé pochopenie, ale vieme a cítime, že je stále veľa ľudí, čo v podstate len čaká na náš pád, aby sa v ich skladačke života náhodou nevyskytol dielik, ktorý nie je kam napasovať. Je opilec, sám si za to môže. Toto je myslenie, ktoré mi je cudzie. My, ktorí bojujeme, sme ale zvyknutí na prekážky a na spôsob myslenia – musím prísť na to, ako sa to dá…aj keď sa to nedá. A poznáme význam slov pokora a vďačnosť. Nepadli nám do srdca z neba, museli sme si ich prácne vydolovať z najhlbšieho kúta vlastnej duše a pochopili sme, že náš najväčší priateľ a nepriateľ zároveň stojí pred nami v zrkadle.
Kurzívou sú písané moje poznámky z liečenia vo Veľkom Záluží, kde som bol na svojom prvom liečení po dobu desať týždňov. Toto je konkrétne z prednášky-Definícia a vývojové štádia závislosti od alkoholu a telesné dôsledky závislosti od alkoholu zo dňa 7.8.2018
Slovo ALKOHOL pochádza z arabského „al-kuhl“, čo v preklade znamená „duch, ktorý pohlcuje telo“. „Al-kuhl“ je zas pôvodný základ pre anglické slovo „ghoul“. V ľudovej kultúre Stredného východu označuje zlého démona, ktorý pojedá ľudské telá, kradne mŕtvoly a unáša deti.
Slová „alembic“ a „alcohol“ sú metaforické názvy pre „vodu života“ alebo „ducha“. „Alembic“ a „alcohol“ zároveň najčastejšie poukazujú na destilovanú tekutinu, ktorá má pôvod v magických pokusoch a experimentoch alchýmie Stredného východu.
Slovo al-kuhl (الكحل) označovalo jemný prášok, púder na čiernenie očí, ktorý sa vyrábal z antimónu. Poznali ho už starí Egypťania a našiel sa v staroegyptských hrobkách. Po dobytí Egypta Arabmi prevzali Arabi od potomkov Egypťanov aj tento prášok, ktorým si arabské ženy čiernili viečka, aby tým zvýraznili oči.
Neskôr, keď Arabi v ôsmom storočí expandovali do Európy na Pyrenejský polostrov (viedol ich známy Táriq bin Zijád – طارق بن زياد), priniesli tento prášok do Európy.
Keďže tento prášok bol veľmi jemný, tak alchymisti, ktorí mali v obľube arabské slová, začali ním pomenovávať všetko jemné, všetko čo bolo ťažké nahmatať. Arabské slovo al-kuhl pošpanielčili na alkuhúl. V 17. storočí začali alchymisti označovať týmto slovom aj paru, ktorá stúpala z vareného vína (vínna esencia) a zaviedli preň latinský výraz alcohol. Týmto výrazom potom začali označovať aj látku, ktorá sa dnes volá etylalkohol.
Alkohol patrí medzi psyhoaktívne látky, teda látky, ktoré v tele spôsobujú prechodné príjemné zmeny v prežívaní a sú schopné vyvolať závislosť. O závislosť od alkoholu sa jedná pokiaľ pitie u človeka prekračuje spoločensky prijateľnú hranicu, poškodzuje jeho zdravie a narúša spoločensko-rodinné vzťahy.
Prechodné príjemné zmeny v prežívaní sú všetky tie príjemné pocity keď si vypiješ, opadne z teba stres, naberieš sebavedomie a celý svet sa ti zdá akosi krajší a jednoduchší. Ono, tá definícia je taká ťažkopádna, pretože, čo je to – spoločensky prijateľná hranica? Pokiaľ žiješ na ubytovni v Hlohovci, tak tam je cez víkend prijateľné bohapusté slopanie od rána do večera, bitky, krik, špina, váľanie sa na chodbe. Tam keď má prísť sanitka, tak musí mať istotu, že niekto naozaj zomiera, pretože na 99 percent ju iba volajú k nejakému opilcovi v kóme, keď sa jeho verní kamoši náhle zľaknú a zrazu nevedia čo robiť keď máš penu okolo úst. Ťažko určiť čo je spoločensky prijateľná forma, pretože veľmi záleží v akom si prostredí. Rovnako to je aj s poškodzovaním zdravia a narušením rodinných vzťahov. Blízky často spozorujú, že sa niečo deje, keď už je závislosť plne rozvinutá, alebo daný problém riešiť nechcú, ale najčastejšie žiaľ nedokážu. Alkoholik musí aspoň minimálne chcieť, aspoň na začiatku, kým sa nedostane z najhoršieho (detox).
Viac ti celkom určite povie nasledovné:
O syndróme závislosti od alkoholu hovoríme pokiaľ sú splnené aspoň tri z nasledujúcich podmienok
1. Neodolateľná túžba piť alkohol
2. Narušená kontrola pitia
3. Po prerušení pitia vzniká odvykací stav – abstinenčné príznaky
4. Na alkohol vzniká tolerancia – na dosiahnutie stavu opitosti sú nutné stále vyššie dávky
5. Človek postupne na úkor alkoholu zanedbáva svoje záujmy a povinnosti
6. Pokračovanie v pití aj napriek jasným dôkazom o jeho škodlivosti
Vraj stačia aby si spĺňal tri z podmienok. Prečítaj si ich ešte raz a prosím, buď k sebe úprimný. Ak oklameš sám seba, nikdy sa z toho nevymotáš. Ja som spĺňal všetky podmienky a stále som si nahováral, že to je v poriadku – také to je to silné človeče. Venuj tomu pozornosť.
Ľudí vieme deliť na najrozličnejšie kategórie od výmyslu sveta a my si ich dnes rozdelíme podľa toho aký majú vzťah k alkoholu
Rozdelenie ľudí podľa vzťahu k alkoholu
1. Abstinenti
2. Konzumenti
3. Škodlivé užívanie alkoholu (pre jeho účinok)
4. Alkoholici – osoby závislé od alkoholu
Vývojové fázy závislosti od alkoholu
Neexistuje jednoznačná odpoveď, či už si, alebo ešte nie si alkoholik, pokiaľ sám seba považuješ iba za konzumenta. Existujú dve situácie, pri ktorých je to jednoznačné. Tá prvá je kedy je možné jednoznačne povedať, že nie si závislý, a to je vtedy ak si úplný abstinent. Potom je druhá situácia, kedy už jednoznačne vieme povedať, že áno, jednoznačne si alkoholik. Ten moment, ktorý o tom ale rozhodne, alebo ak chceš, ten pohárik, ktorý o tom rozhodne totižto NEEXISTUJE! V princípe ide o to, že ak na jedno miesto ukladáš jedno zrniečko piesku za druhým a robíš to dostatočne dlho, tak celkom určite vieš, že na začiatku to ešte nie je hromada piesku a celkom určite príde chvíľa, kedy už budeš vedieť s istotou povedať, áno, už teraz je to hromada. Ale ten moment, ktorý o tom rozhodol neexistuje, ani jedno z tých zrniek nie je to, ktoré rozhodlo. Dialo sa to spojito. Tak je to aj so závislosťou. Prečítaj si článok na túto tému na mojom blogu s názvom – Hromada piesku. Predsa sa ale dajú celkom výstižne opísať a zadefinovať tzv. fázy, alebo štádia, ktoré majú viac menej typický priebeh u každého človeka. Kľúčom je byť k sebe úprimný, inak je to viac menej celé zbytočné.
Tieto štádiá na seba nadväzujú. V prvom a druhom štádiu sa ešte len rozvíja somatopsychická závislosť a človek ešte vie pitie alkoholu kontrolovať. V treťom štádiu stráca kontrolu v pití a získava diagnózu závislosti od alkoholu (F10).
1. Počiatočná fáza
Človek zisťuje, že mu alkohol prináša istú duševnú úľavu, uvoľnenie, ktoré pripisuje okolnostiam, ktoré sa s pitím spájajú a nie samotnému pitiu (príjemná atmosféra v kruhu priateľov, rodiny a pod….). Nikdy sa v tomto štádiu neopíja, ale konzumuje čoraz viac a častejšie, aby sa do dobrej nálady dostal. Začína stúpať tolerancia, ale zisťuje, že po vyprchaní účinkov alkoholu pociťuje isté nepríjemné pocity, ktoré nevie definovať, alebo by im inak nevenoval pozornosť. Sú to pocity opačné, ako v ňom vzbudzuje alkohol – napätie, mrzutosť, úzkosť, dekoncentrácia (antagonistické pocity).
2. Varovná fáza
Alkohol sa stáva v tomto štádiu drogou, ktorú potrebuje, ale ešte vie svoje pitie kontrolovať. Už pije inak, ako ostatní a hanbí sa za to. Pije viac, ako bežná spoločnosť, s ktorou predtým pil. Začína vyhľadávať pijanské partie alebo začína piť sám. Pije nárazovito, na začiatku rýchlo, aby sa dostal do svojej hladiny, aby sa cítil dobre. Na druhej strane, keď je triezvy, už mu je stále horšie. Vzrastajú nepríjemné pocity po vytriezvení, zvyšuje sa napätie, úzkosť atď. Ak je to napríklad pracujúci človek, čaká na koniec pracovnej doby, aby si mohol vypiť. Aj bežný stres považuje za veľký. Ani v tomto štádiu sa neopíja, ak keď už aj tu sa môže stať, že v záťažových okamihoch občas stratí kontrolu a opije sa, aby necítil stres, úzkosť a pod. Stále je kritický ku svojmu pitiu: vie si priznať, že pri svojom pití robí chybu. Ku koncu tohto štádia začína strácať kontrolu nad pitím, pije pravidelne a má neodolateľné nutkanie piť do opitosti. Tu už prichádza prechod do tretieho štádia. Pevná vôľa sa stráca. Človek sa dostáva do stavu, kedy si povie: Dám si ešte jeden a koniec, ale koniec to nemá. Dochádza k strate kontroly a nastáva plná závislosť, čo už má dopad na myslenie človeka, jeho priority, život….
3. Rozhodujúca fáza
V tomto štádiu už dochádza k strate kontroly v pití, človek si nedokáže rozkázať, či v danej situácií začne piť alebo nie. Myslí si, že má slabú vôľu. Zakaždým si sľubuje, že sa už neopije, že bude “vedieť piť” a ovládne to. U človeka sa začína vytvárať RACIONALIZÁCIA PITIA, čiže systém dôvodov a výhovoriek, prečo pije. Je to systém, ktorým sa bráni výčitkám spoločnosti a rodiny a, ktorý je jeho zbraňou. Mení sa jeho myslenie, klesá sebavedomie a sebaúcta, čo ale nechce vidieť. Čím viac sebavedomie a sebaúcta klesá, tým silnejšia racionalizácia sa vytvára. Môže sa vyskytovať velikášstvo (nasľubuje, čo nikdy nesplní) a grandské gestá (darčeky, pozornosti…), ako kompenzácia straty sebaúcty a sebavedomia.
RACIONALIZÁCIA – systém výhovoriek a dôvodov, ktorým začne aj veriť, pretože aspoň sám pred sebou si chce zachovať svoje ego: “Nie ja som zodpovedný za svoje pitie.”
V tomto štádiu sa ešte vie zaťať (pár týždňov alebo mesiacov nepije), ale po čase pitiu znova podľahne. Alkohol spôsobí, že začne sám seba klamať a veriť svojej racionalizácií. V mozgu sa vytvára väzba alkoholika a aj keď ju “zaizoluje”, stále tam zostáva.
V tomto štádiu vznikajú komplikácie, ako agresívne prejavy, či už fyzické alebo slovné. Po vytriezvení prichádzajú nepríjemné pocity a vzniká BLUDNÝ KRUH.
Človek stráca záujmy, záľuby, dochádza k narušeniu medziľudských vzťahov, začína byť k okoliu ľahostajný, naopak k sebe precitlivený, nezriedka nad sebou plače: ”Nikto mi nerozumie”, “Nikto ma nemá rád”. Pred ostatnými alkohol skrýva. Snaží sa skryť svoju závislosť a dopĺňa svoju hladinu tajne.
Na záver tohto štádia sa dostavujú výrazné výčitky svedomia, nesúvislé myslenie, rozpor medzi túžbou piť, a predsa si plniť svoje povinnosti až do štádia, kedy nedokáže fungovať na triezvo, čím prechádza do posledného, štvrtého štádia.
4. Konečná fáza
Príznakmi tohto štádia sú RANNÉ DÚŠKY a PIJANSKÉ ŤAHY. Pijanské ťahy sú spočiatku 2-3 dňové aj s dlhšími pauzami, aj 3-4 týždne, ale aj tak je to konečné štádium. Následne sa prestávky skracujú a pijanské ťahy predlžujú, až na konci pije DENNE. Môže sa opiť aj viac krát za deň. Dochádza k telesným a duševným poškodeniam, dostavujú sa sociálne následky pitia: človek prichádza o rodinu, prácu i o zdravie. Nepríjemné vnútorné pocity sú také silné, že sa charakterizujú, ako abstinenčné: trasenie, potenie, nechutenstvo, nespavosť….
Racionalizácia sa úplne rozpadá, človek nie je schopný vykonávať bez svojej hladiny ani jednoduché
úkony. Musí uznať svoju porážku a ak je toho ešte schopný, požiadať o liečbu.
Pitie nesie so sebou nekonečný rad dôsledkov na organizmus, na psychiku, uvádzam ti tu iba veľmi stručný prehlad, aby si v prípade potreby vedel pohľadať viac informácii.
Telesné dôsledky užívania alkoholu
Fyzická závislosť vyvoláva pri prerušení pitia rozvoj abstinenčných príznakom.
1. Psychické príznaky – poruchy pamäte, depresie
2. Nervové príznaky – trasenie rúk, poruchy reči
3. Vegetatívne príznaky – nespavosť
Pôsobenie alkoholu na jednotlivé orgány
1. Pečeň
- Stukovatenie (steatóza)
- Cirhóza (nevratná – normálne zdravé tkanivo pečene je nahradené väzivom)
- Alkoholická steatitída – steatóza spolu so zápalom pečene
- Rakovina pečene
2. Tráviaci systém
Alkohol priamo poškodzuje sliznicu žalúdka a čreva v jej celom rozsahu
Narušené trávenie, vstrebávanie živín, rozvoj vredov
3. Srdcovocievny systém
Alkohol spôsobuje kolísanie krvného tlaku a priamo poškodzuje srdcový sval
4. Nervový systém
Porušená citlivosť v rukách a nohách, až po stratu hyblivosti
5. Porucha imunity
Zvýšený výskyt ochorení dýchacieho systému
6. Zvýšený výskyt nádorov
Rakovina pankreasu, konečníka, nosohltanu
Pravda je dôležitá (mýty o pití a alkoholizme)
Alkoholizmus je komplexné a vážne ochorenie, ktoré ovplyvňuje človeka na fyzickej, psychickej aj sociálnej úrovni. Napriek tomu, že ide o rozšírený problém, spoločnosť si o ňom často vytvára nesprávne predstavy. Mýty a stereotypy spojené s alkoholizmom môžu nielen skresľovať realitu, ale aj brániť ľuďom v hľadaní pomoci. Často vedú k stigmatizácii závislých a ich rodín, pričom znižujú porozumenie o skutočnej povahe tohto ochorenia. Aby sme lepšie pochopili, čo alkoholizmus skutočne znamená, je dôležité oddeliť fakty od mýtov a venovať sa pravde, ktorá môže viesť k efektívnejšej prevencii a liečbe. Nasledujúci text sa zaoberá najčastejšími mylnými predstavami o alkoholizme a vysvetľuje, prečo nie sú pravdivé.
1. "Alkoholik je človek, ktorý pije každý deň."
• Pravda:
Alkoholizmus neznamená vždy každodenné pitie. Niektorí alkoholici pijú v nárazových epizódach (tzv. binge drinking), pričom medzi epizódami môžu byť dlhé obdobia abstinencie. Závislosť od alkoholu sa prejavuje stratou kontroly nad pitím, nie len jeho frekvenciou.
2. "Keď dokážem prestať piť na pár dní, nie som alkoholik."
• Pravda:
Alkoholik môže byť schopný na krátky čas prestať piť, ale zvyčajne nedokáže dlhodobo kontrolovať svoje pitie. Problémom nie je len samotné pitie, ale aj psychická potreba alkoholu a jeho vplyv na život.
3. "Alkoholik je len ten, kto prišiel o rodinu alebo prácu."
• Pravda:
Alkoholizmus má rôzne formy a nie všetci alkoholici zažívajú okamžité sociálne alebo finančné problémy. Mnohí dokážu navonok fungovať (tzv. funkčný alkoholizmus), ale ich závislosť postupne zhoršuje ich fyzické a duševné zdravie.
4. "Mladí ľudia nemôžu byť alkoholici."
• Pravda:
Alkoholizmus môže postihnúť ľudí v akomkoľvek veku. Mladí ľudia môžu byť závislí od alkoholu, najmä ak začnú piť príliš skoro alebo konzumujú veľké množstvá alkoholu.
5. "Alkoholizmus je len o slabom charaktere."
• Pravda:
Alkoholizmus je chronické ochorenie ovplyvnené genetickými, psychologickými a sociálnymi faktormi. Nie je to otázka vôle, ale zdravotný problém, ktorý si vyžaduje odbornú pomoc.
6. "Len tvrdý alkohol vedie k závislosti."
• Pravda:
Závislosť môže vzniknúť z akéhokoľvek druhu alkoholu, či už ide o pivo, víno alebo destiláty. Záleží na množstve a frekvencii konzumácie, nie na type nápoja.
7. "Ak alkoholik dostane pomoc, nikdy sa nenapraví."
• Pravda:
Alkoholizmus je zvládnuteľný. Hoci cesta k uzdraveniu môže byť náročná, mnohí ľudia dokážu abstinovať a viesť zdravý život s podporou terapie, skupinových stretnutí a odborníkov.
8. "Alkohol je bezpečný, ak ho človek pije len na uvoľnenie."
• Pravda:
Používanie alkoholu na zvládanie stresu alebo emócií môže viesť k psychickej závislosti a k riziku vzniku alkoholizmu. Navyše, pravidelné pitie "na uvoľnenie" zvyšuje toleranciu, čo môže viesť k postupnému zvyšovaniu dávok.
9. "Ženy nemajú problém s alkoholizmom tak, ako muži."
• Pravda:
Hoci muži štatisticky častejšie trpia alkoholizmom, ženy sú voči negatívnym fyziologickým účinkom alkoholu zraniteľnejšie. Okrem toho sa u žien môže závislosť rozvíjať rýchlejšie (tzv. teleskopický efekt).
10. "Liečba je zbytočná, ak alkoholik nemá pevné odhodlanie."
• Pravda:
Odhodlanie je dôležité, ale niekedy je potrebné najprv zmierniť fyzickú závislosť (napr. detoxikáciou) a poskytnúť emocionálnu podporu, aby človek dokázal postupne získať motiváciu. Aj neochotný alkoholik môže postupne prijať potrebu zmeny.
Tieto mýty sú často zdrojom stigmatizácie a môžu brániť ľuďom v tom, aby vyhľadali pomoc. Dôležité je pristupovať k problému alkoholizmu s porozumením a vedou podloženými informáciami.
Často sa stretávam s negatívnou odozvou voči môjmu alkoholizmu. Alkoholik je v spoločnosti synonymom pre povaľača, slabocha odkázaného na iných, niekoho kto patrí na okraj spoločnosti, pred kým treba zavrieť dvere, aby nekazil vzduch. Áno, presne takto to je a treba povedať, ze človek, ktorý je na vrchole svojho pitia veľmi oprávnene toto všetko svojim správaním podporuje. Keď sa niekoho takého pozrieme, ako na chorého človeka, ktorý potrebuje pomoc a sám to nezvládne, možno veci uvidíme inak. Na svojich liečeniach som spoznal skvelých ľudí, vzdelaných, aj jednoduchých, mladých aj starých, ženy aj mužov. Všetkých nás spájala túžba prestať piť a žiť život tak, ako pred tým, pretože každý z nás mal život pred tým v nejakej podobe. Ani jeden z nás sa nenarodil, ako opilec, čo robí len hanbu, hoci v našich hlavách je to presne takto veľakrát. Nesúď, lebo budeš súdený. My všetci čo bojujeme s alkoholom a chceme žiť triezvy život (tak, ako pred tým) pociťujeme veľmi často pohŕdavé pohľady okolia spoza chrbta, naoko úprimný úsmev a zdanlivé pochopenie, ale vieme a cítime, že je stále veľa ľudí, čo v podstate len čaká na náš pád, aby sa v ich skladačke života náhodou nevyskytol dielik, ktorý nie je kam napasovať. Je opilec, sám si za to môže. Toto je myslenie, ktoré mi je cudzie. My, ktorí bojujeme, sme ale zvyknutí na prekážky a na spôsob myslenia – musím prísť na to, ako sa to dá…aj keď sa to nedá. A poznáme význam slov pokora a vďačnosť. Nepadli nám do srdca z neba, museli sme si ich prácne vydolovať z najhlbšieho kúta vlastnej duše a pochopili sme, že náš najväčší priateľ a nepriateľ zároveň stojí pred nami v zrkadle.
"Silní nie sú tí, ktorí nikdy nepadnú, ale tí, ktorí vždy vstanú a pokračujú ďalej"
Komentáre
Zverejnenie komentára