"Každý z nás je stromom. Dôležité je v akom lese rastieš".
Stromy, ako metafora života
Veda o genetike nás učí základný vzťah-fenotyp (to kým sme komplexne) je prejavom genotypu(to čo sme zdedili od rodičov) plus prostredie (kde, ako, s kým žijeme-komplex podmienok). Na lesníckej škole, kde som študoval nás učili, že ak naklonujeme strom, o ktorom vieme, že má geneticky ideálne podmienky na to aby tvoril rovný kmeň, vhodný na spracovanie v drevárskom priemysle – získame identické jedince po genetickej stránke. To, či z toho stromu bude o desaťročia krásny rovný strom bez hŕč rozhoduje prostredie. Kým o jeden sa budeme starať, vysadíme ho v jeho prirodzenom prostredí, v mladosti ho budeme chrániť pred zverou, poskytneme mu ochranu v podobe veľkých stromov a podobne, je veľký predpoklad, že dosiahneme to čo sme chceli. Na druhej strane, ak klon toho istého materského stromu necháme roky živoriť v kvetináči v teplotných a svetelných podmienkach, ktoré mu nevyhovujú, potom ho vysadíme niekde na holinu mimo areál jeho prirodzeného rozšírenia, nemôžeme byť prekvapený výsledkom. K obom stromom sa vrátime o 50 rokov a nebude sa nám chcieť veriť, že oba sú ekvivalentom jednovaječných dvojčiat, pretože zatiaľ čo jeden je majestátny, mocný, ten druhý dorástol sotva pár metrov a vyslovene živorí. Gény mali rovnaké, teda rovnaký predpoklad na identický život. Rozdiel v tom čo z nich bolo utvorilo prostredie. Tento jednoduchý princíp platí pre stromy, korytnačky, nosorožce a aj ľudí. Platí pre všetky živé organizmy.
Les je spoločenstvo stromov a komplex všetkého živého a neživého v ňom. Všetko je spolu prepojené a v ideálnom prípade tvorí jednotu – funčkný systém. Komunita je spoločenstvo ľudí, vo veľkej miere podobné tomu lesu. Nikto nie je ostrovom sám pre seba a chce-nechce, žije v obrovskom komplexe, ktorý na neho vplýva, formuje ho. Pozitívne, alebo negatívne. A on je tiež článkom, ktorý formuje. Komunita ľudí formuje naše rozhodnutia a učí nás, čo znamená niekam patriť, čo znamená rásť.
Osobná skúsenosť
Zažil som príklady negatívneho vplyvu prostredia a posledné roky zažívam pozitívny vplyv prostredia. Človek má do veľkej miery možnosť výberu. A veľakrát si vyberá zle. Dôvodov je veľa. V prípade alkoholu je prostredie mimoriadne kľúčové.Tu nastáva otázka do akej miery si uvedomujeme čo chceme, čo nám hrozí, čo riskujeme a do akej miery sme ovplyvniteľný tlakom okolia. Alkohol je bez akýchkoľvek nadsázok tvrdá droga, ktorá ničí životy konzumentov, a čo je horšie likviduje aj ľudí v jeho okolí, má katastrofálny vplyv na vzťahy, určuje negatívne vzorce správania u detí, ktoré potom v dospelosti často prepadajú návykovým látkam, nedokážu žiť vo funkčných vzťahoch, trpia. Čo je paradoxom, naozaj desivým je, že napriek tomu, že toto všetko vieme už nejaké tie desaťročia, alkohol má silu takú akú má, lebo je spoločensky tolerovaný. Zatiaľ čo nadrogovaný človek je predmetom pohŕdania, opitý človek je zdrojom úsmevov, veselej nálady, zábavných videí a berie sa to tak, že veď „dal si no“. Je to absurdné keď sa nad tým naozaj poctivo zamyslíš.
Pokiaľ niekto nepije, lebo nechce, ( z akýchkoľvek dôvodov), to musí mať v sebe nastavené tak, že je to niečo za čím si stojí. Neuznávam výhovorky typu – beriem lieky, alebo pôjdem ešte autom. Mňa osobne mrzí, že to takto veľakrát je. Ľudia čo nechcú piť vedia prečo a nemusia to nikomu vysvetľovať. Majú právo povedať nie a alkoholu zvlášť. Ja viem, ja som tiež nebol takýto a keď niekto v spoločnosti nepil, bol pre mňa podozrivý. Konzumenti alkoholu totiž potrebujú potvrdenie od svojho okolia, že piť alkohol je v poriadku. Racionalizuje. Pravda je, že to v poriadku nie je. Akékoľvek množstvo alkoholu je pre telo toxické. Argumenty - v pive sú vitamíny a vo víne sú dôležité látky – neobstoja. Pretože je to presne to isté, ako keby som si dal pomarančovú šťavu s troškou ortute a argumentoval tým, že je to zdravé. Všetky zdravé látky obsiahnuté v pive a víne sa dajú získať pre telo aj bez pridaného alkoholu.
V spoločnosti kde sa pije je abstinent vyrušujúci prvok. On sám sa po čase môže začať cítiť nepríjemne, pretože prestáva rozumieť humoru pripitých ľudí, nehovoriac o tom, že oni sami si robia posmešky, že nepije. Nepiť pritom znamená, aspoň pre mňa, určitú úroveň sebauvedomenia sa, úcty k životu, lásky k sebe samému a hlavne je to stupeň duchovného vývoja, kedy dotyčný chápe, že opantanie mysle alkoholom je niečo čo nechce, čo ho sťahuje dole. Riešení nie je veľa. Jedno z nich je chodiť do spoločnosti kde sa proste nepije. Napríklad do čajovne. Ale myslím si, že najlepším riešením je (pokiaľ to mam v sebe naozaj usporiadané, že čo chcem, čo nechcem) jednoducho povedať – ja nepijem a hotovo. Ja sám som si užil rockový koncert aj s minerálkou a vôbec som nemal pocit, že to nebolo ono.
Na liečení raz jeden pacient povedal, že sa bojí, že keď sa dostane domov, nebude môcť ísť ani do mesta, lebo všade budú samé podniky, terasy, pivo, alkohol. Terapeutka mu povedala, že ona keď ide do mesta, vidí peknú kaviareň, fontánu s lavičkami, cukráreň. Že ona ani vlastne nevie kde poriadne v meste je nejaký bar. O tomto to je. Toto je ten vplyv prostredia. Zatiaľ čo on mal zafixované – život to je vypiť si, ona videla úplné iné možnosti na tých istých miestach. On mal pocit, že bez alkoholu sa skončila zábava a začína utrpenie. Ona videla šťastie v kŕmení holubov pri fontáne. Keby boli jednovaječné dvojčatá, mali tú istú genetiku, tak vieme jednoznačne povedať a vidieť aký veľký vplyv malo prostredie-komunita ľudí s akými trávili čas.
Inšpirácia na záver
Každý, kto príde do spoločnosti so strachom, že čo bude ak povie, že piť nechce, alebo, že nepije vôbec, si musí uvedomiť dve veci.
1. naozaj je toto spoločnosť kde ja chcem byť?
2. stojím si za svojim rozhodnutím?. Viem prečo som sa takto rozhodol a môže sa diať čokoľvek, moja sebaúcta je na prvom mieste.
Pretože rozhodnutím nepiť nikomu neubližujeme, v skutočnosti ani nikoho neurazíme, naopak, môžeme niekoho inspirovať. Vzbudiť v ňom zvedavosť, záujem a v celom slede udalostí celkom kľudne aj zachrániť život, rodinu, vzťahy. A toto je niečo, čo si zaslúži rešpekt. Mali by sme byť hrdí, že chceme a vieme žiť bez alkoholu, bez povyšovania sa, s rešpektom, s úctou k životu.
Rozhodnutie nepiť - to je tichá sila, ktorá dokáže zmeniť tvoj život,
ako aj svet Ľudí s ktorými ho zdielaš.
Komentáre
Zverejnenie komentára