#9 Suchá recidíva, alebo obyčajný svet

Ordinary world – krásna pieseň. Neviem prečo, ale stáva sa mi to veľmi často. Stotožňujem sa s textami piesní, nachádzam v nich svoj život, svoje významy a tak sa melódie, ktoré mám rád dopĺňajú o novú dimenziu – o význam slov. Toto je to, čo na hudbe milujem. Piesne dávajú odpovede, pocit že nie si sám v tom čo práve riešiš.

What has happened to it all?
Crazy, some'd say.
Where is the life that I recognize?
Gone away...

Recidíva – toľkokrát som ju zažil a nikdy ju sám nedokázal zvládnuť. Dnes už viem, že našťastie. Po dvoch rokoch abstinencie a pomalého návratu niekam kde to poznám, ma v tomto období dostáva do kolien suchá recidíva – sny o alkohole. Aká sprostosť, povieš si. Však zlý sen sa predsa skončí prebudením a zistením - ach, vďaka Bohu, bol to len sen. Ako dobre, že to bol len sen. Pri mojich snoch o alkohole mám chuť plakať od šťastia, taká veľká je tá radosť z toho, že to bol len sen. Má to ale malý háčik.

Came in from a rainy Thursday on the avenue
Thought I heard you talking softly.
I turned on the lights, the TV and the radio
Still I can't escape the ghost of you

V podstate bežná vec, ako stres v robote, ale aj nejaká maličkosť, ktorá ma rozhodí čo i len podvedome, má za následok to, že mozog, zvyknutý na tlmenie takýchto vecí alkoholom, okamžite využije to, že moje vedomie v noci nie je aktívne a navodí sen o alkohole. Inými slovami, v sne sa problémy v podvedomí riešia obvyklým a rokmi tvrdého tréningu naučeným spôsobom. Alkoholom - skratkou, ktorá vedie do pekla. Je pritom úplne jasné, že žiadna veľká vec sa nikdy nikomu nepodarila žiadnou skratkou. Nijaký atlét nevyhral čestne závod tým, že sa snažil obísť tvrdý tréning. Stále by na tom nebolo nič zlé, keby sa celá vec skončila prebudením a spokojným skonštatovaním – ach, bol to iba sen.

Nekončí...

 

Vo filme Rok ďábla recituje alkoholik Pavel na liečení báseň:

„Takoví probuzení po opici, to je věc,

Řízeň není k uhašení, hlava puká jak hrnec,

Kto nepije, neví co je opilcovo ráno...“

Opilcovo ráno je peklo. Tá básnička je skôr pre bežného konzumenta – škoda, že nemala pokračovanie. Jediným zdanlivým a veľmi reálne sa javiacim východiskom z tohto pekla je piť ďalej. Tak to potom aj vyzerá.

Po mojich snoch a alkohole, hoci som som sa k dnešnému dňu nedotkol alkoholu presne 885 dní, pociťujem abstinenčné príznaky, ako keby som ten alkohol naozaj pil. Lepšie povedané, ako keby som ho práve tým mojim prebudením vysadil po minimálne trojmesačnej spotrebe liter vodky denne. Je to strašné, na jednej strane prichádza veľká úľava, že to nebolo naozaj, ale všetko ostatné žiaľ naozaj je. Tým myslím trasenie rúk, potenie sa, vnútorný nepokoj, strach, dezorientácia a okamžite sa pripájajú všetky dovtedy spiace myšlienky, že keď sa napiješ, uľaví sa ti. Keby som nepracoval na sebe denne, nechodil na AA meetingy, nebol v kontakte s ľuďmi, čo majú podobný problém, hneď po prvom sne o pití alkoholu, by som recidivoval aj naozaj.

Napriek tomu, je pre mňa obrovský problém vstať po takejto noci a začať fungovať. Ono sa to potom rozbehne, ale v hociktorý moment dňa ma doslova omráči spomienka na ten sen a...je to skrátka ťažké.

Je mi jasné, že recidíva nie je zrazu, ale že je to proces. Že ona v skutočnosti začala oveľa skôr a to skutočné napitie sa, je len úplný záver. Moje sny o pití trvajú nezvyčajne dlho a preto prišiel čas na aktivovanie krízového plánu. Toho podstata je taká, že si uvedomujem, že sa niečo deje. Vždy hovorím, že alkoholik ak poľaví vo svojom presvedčení, je na pol ceste do prúseru. Myslím, že som nič neporušil, ale napriek tomu sa plúživým krokom začína plaziť niečo o čo vôbec nestojím. Možno úplne stačí zmena počasia, dlhšie večery, skoršia tma, menej slnka. Podvedomie je neuveriteľné. Podľa mňa som už v procese recidívy a myslím si, že radšej sa budem mýliť ako neskôr ľutovať. Abstinujúci alkoholik je tak trochu ako keby vo viacerých svetoch naraz a skrátka niekedy nevie čo je naozaj a čo nie. Usmievam sa, lebo to znie šialene, ale ja to takto mám.

Nie je čas na hrdinstvo, je čas nič nepodceniť aj za cenu zosmiešnenia sa pred sebou samým (o okolí ani nehovorím).

Passion or coincidence once prompted you to say
Pride will tear us both apart
Well now pride's gone out the window cross the rooftops, run away.

Je toto to, o čom hovoril démon alkohol počas rozhovoru na oslave? Áno, toto je presne ono. Toto je presne ON. Niečo čo nepozná čas a príde si kedy sa mu zachce, spôsobom aký nevymyslíš - tvoj vlastný mozog presvedčí tvoje telo, že si pil a to telo sa trasie, celé vnútro sa ti chveje, srdce ti búši, nevieš chytiť šálku kávu do ruky, vidíš z okna dážď ako ti bije do okna a vonku zistíš že nepadla ani kvapka. Nenájdeš jednu mláku. Ideš po ulici a niekto sa ti prihovorí – odkiaľ mám do pekla vedieť že ten človek tam naozaj je? Takto to ON na teba skúsi, keď vidí že si odhodlaný, že si uvedomuješ čo je v hre. Zoznámte sa prosím. Stojíš o to?

But I won't cry for yesterday,
There's an ordinary world,
Somehow I have to find.
And as I try to make my way,
to the ordinary world,
I will learn to survive

Záverom? Som vďačný aj za toto. Pretože som sa naučil pokore o akej sa mi ani nesnívalo a žije sa mi ľahšie, aj keď to podľa hore opísaného vôbec tak nevyzerá, je to tak. Či ľutujem čo sa stalo a kde som mohol byť? Život nefunguje na čo by bolo keby bolo. Keby pred sto rokmi nezomrel jeden mladý muž, moja babička by nikdy neovdovela a nestretla môjho starého otca, moja mama by ma nikdy nepriviedla na tento svet, pretože by sa ani sama nenarodila. Keby bolo keby. Ono proste je vždy nejako a som za to vďačný. Ale nie len tak, ako sa to hovorí, ale reálne celým srdcom. Som schopný to precítiť tu vďačnosť a to je niečo čo ma drží. Nie, nebudem plakať pre včerajšok.

Bože, daj mi vyrovnanosť, aby som prijal to, čo zmeniť nemôžem.

Odvahu, aby som zmenil to, čo zmeniť môžem.

A múdrosť, aby som vedel odlíšiť jedno od druhého.