Túlavé cesty - Blog o alkoholizme

Niektorý utorok v novembri 2021 Psychiatria - otvorené oddelenie Ďakujem páter, môj polobláznivý spolubývajúci, kňaz a mega srandista, ďakujem za suchú salámu, je super že sa snažíš schudnúť – ja aspoň nehladujem. Choď a pozri sa. Uvidíš na vlastné oči. Čítaj pozorne, smej sa, plač, rob čokoľvek, len sa prosím ťa pouč bez toho, aby si to musel zažiť. Môžeš sa spoľahnúť (na správy z pekla), utop sa v púšti, ale potom nepovedz, že som ťa nevaroval. Lebo Boh vie, že to som presne chcel. „To bolo skvelé," žiaril Paľo, akoby práve vyhral nejakú prvú cenu. „Čo ako máš na mysli?" triasol mi rukou, ale ja som nechápal. Práve sme nám skončilo skupinové sedenie, kde som hovoril svoj príbeh, svoj boj s alkoholom a ostatní alkoholici, narkomani a gambleri, muži aj ženy boli v pozícii poslucháčov – po mojom hodinovom monológu – aj v pozícii komentátorov toho celého čo práve počuli. „Predsa to, čo si tam hovoril, napíš to, spíš to celé, normálne napíš knihu, ja budem prvý, kto si ju kúp...